Tá rovnako ako dolná komora prijala uznesenie jednomyseľne. Rezolúcie nie sú pre prezidenta Dmitrija Medvedeva záväzné. Predpokladá sa však, že šéf Kremľa ich schváli. „Rátam s tým,“ povedal šéf dolnej komory parlamentu Boris Gryzlov.
Medvedev sa nemusí ponáhľať. „Teraz už nie je otázkou, či uznať, ale kedy uznať,“ uviedol pre Pravdu Alexej Makarkin, šéfanalytik moskovského Centra politických technológií. Rozhodnutie podľa neho padlo už počas nedávnych bojov. „Ruský prezident sa teraz bude opierať o postoj parlamentu a o uznaní môže rozhodnúť kedykoľvek. »Kedykoľvek« môže znamenať zajtra, ale aj strednodobú perspektívu,“ dodal.
V prospech skorého termínu hovorí potreba postaviť ruskú vojenskú prítomnosť v oboch oblastiach na nových právnych základoch. „Po tom, čo sa Rusko zapojilo do bojov ako jedna zo strán konfliktu, Západ už jeho vojakov nebude ďalej uznávať za mierotvorcov,“ pripomína Makarkin. „Moskva preto potrebuje uzavrieť vojenskú dohodu s Južným Osetskom a Abcházskom, a to sa dá len s nezávislými vládami.“
Pravda, môže ísť aj o manéver na posilnenie vyjednávacích pozícií Ruska so Západom. „Je to jeho posledná diplomatická zbraň, keď z nej vystrelí, náboj sa už nedá vrátiť späť,“ upozorňuje Makarkin. Podľa neho však Rusku na jeho povesti na Západe prestalo tak záležať ako kedysi. „Medvedev dal Severoatlantickej aliancii jasne najavo, že pre ňu je spolupráca dôležitejšia ako pre Rusko. A vláda tiež naznačila, že je zmierená s tým, že Rusko tak skoro do Medzinárodnej obchodnej organizácie neprijmú,“ dodal analytik.
Uznanie by mohlo zdržať želanie Moskvy nezostať v osamote. „Keď Američania uznávali Kosovo, najskôr vytvorili koalíciu, ktorá sa k nim pripojila. Moskva teraz bude sondovať, čo si za podporu vypýta Bielorusko, či niektorí iní členovia Spoločenstva nezávislých štátov,“ predpovedá Makarkin. „Potrebuje si tiež ujasniť vzťahy s Moldavskom a Azerbajdžanom, ktoré v podobe Podnesterska a Náhorného Karabachu majú svoje vlastné Kosová“.