Rusko ponúka mier, nie zadarmo

Medvedev povedal stačilo, v Gruzínsku sa však stále strieľa. Na tom, kto stláča spúšť, sa Rusi a Gruzínci stále nevedia dohodnúť. "Stačilo" hovorí aj Tbilisi. Gruzínsko chce raz a navždy opustiť Spoločenstvo nezávislých štátov. "Rozhodol som o skončení operácie, ktorej cieľom bolo donútiť gruzínsku stranu k mieru," vyhlásil ruský prezident Dmitrij Medvedev.

12.08.2008 18:04
Gruzínsko, Rusko, Osetsko, vojna Foto:
Gruzínski vojaci ustupujú pred ruskou ofenzívou.
debata

„Bezpečnosť našich mierových síl a civilného obyvateľstva bola obnovená. Agresora sme potrestali a utrpel veľké straty,“ oznámil. Pokoj zbraní však nezískajú Gruzínci zadarmo. Podľa Medvedeva musia stiahnuť svoje jednotky na svoje územie a čiastočne demilitarizovať. Okrem toho od Tbilisi chce podpis na záväznej dohode o nepoužití sily. V rozhodovaní o osude odštiepeneckých provincií Južné Osetsko a Abcházsko by navyše Gruzínsko prišlo o hlavné slovo a rozhodovalo by medzinárodné spoločenstvo.

V Moskve už Medvedeva v mene Európskej únie presviedča o mieri aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Únia si podľa jeho slov teraz predstavuje zostavenie „cestovného poriadku“ ďalších akcií, na ktorých konci by bol pokoj na Kaukaze. Pre úniu je však dôležité, aby zostala zachovaná územná celistvosť a suverenita Gruzínska. S rovnakým plánom pocestuje Sarkozy aj do Tbilisi, kde sa porozpráva s prezidentom Michailom Saakašvilim.

Saakašvili sa môže spoľahnúť na podporu vlastného obyvateľstva. Tisíce Gruzíncov mu ju vyjadrili na veľkej demonštrácii pred prezidentským palácom. Moskva by však najradšej videla, aby sa z neho Saakašvili vysťahoval – so súčasným prozápadným vedením podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova Rusko spoločnú reč nenájde. Lavrov však poprel, že Rusi chcú Saakašviliho zvrhnúť násilím.

Podpory sa gruzínska vláda dočkala aj zo strany Severoatlantickej aliancie. Generálny tajomník NATO potvrdil, že aliancia neruší svoj sľub o budúcom členstve Gruzínska. Podľa expertov však Tbilisi môže na skorú pozvánku po tejto vojne zabudnúť. Príčinou nie je ani tak hrozba zo strany Moskvy, ako to, že gruzínske vedenie sa ukázalo ako nedisciplinované a príliš impulzívne. Podľa denníka Wall Street Journal dostával Saakašvili z Washingtonu jasné signály, aby sa nenechal Moskvou vyprovokovať. Bushova administratíva mu vraj opakovane potvrdila, že v prípade horúcej vojny toho pre Gruzínsko veľa neurobí.

Prvý ruský vojenský výpad mimo vlastných hraníc od rozpadu Sovietskeho zväzu však môže výrazne zmeniť vzťah medzi Moskvou a Washingtonom. „Nemyslím si, že bude nová studená vojna, ale vzťahy sa určite zhoršia,“ povedal pre Pravdu Stephen Blank z amerického Inštitútu pre strategické štúdie, ktorý spolupracuje s Pentagonom. „Je predčasné hovoriť, v čom konkrétne. Na americko-ruskom stole sú však témy ako protiraketová obrana, Irán či ekonomické vzťahy.“

Podľa Susan Weissmanovej, politologičky a expertky na Rusko zo St. Mary's College, sa sebavedomá Moskva Západu takto pomstila za pocit bezmocnosti a poníženia z minulosti. „Zakaždým, keď bývalý štát Sovietskeho zväzu vstúpil do NATO, bol to pre Rusko úder do tváre. Američania nemohli predpokladať, že sa Moskva nechá takto urážať. Rusko zároveň ukazuje Ukrajine, Arménsku, Azerbajdžanu a iným postsovietskym republikám, že aj ich samostatnosť má svoje hranice,“ uviedla pre Pravdu.

O tom, kam budú vzájomné vzťahy USA a Ruska smerovať, budú rozhodovať aj americkí voliči. Experti sa zhodujú, že víťazstvo Baracka Obamu v prezidentských voľbách bude pravdepodobne znamenať hľadanie možností dialógu a ústupky. McCain už teraz vyhlásil, že za Gruzínsko by mala Moskva pykať vylúčením z klubu najvyspelejších štátov G8.

Zranená Gruzínka prosí o pomoc po útoku ruských...
Gruzínka plače nad mŕtvou priateľkou po útoku...
+22Gruzínsky vojak v tanku v meste Gori.
Externé odkazy
debata chyba