Dvojdňová návšteva ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku potvrdila dobré vzťahy medzi oboma krajinami.
„Rusko je prirodzený a strategický partner Slovenskej republiky, a som presvedčený, že aj EÚ,“ povedal Gašparovič. „Slovensko je náš privilegovaný partner,“ vyhlásil zasa Medvedev. Gašparovič po spoločnom rokovaní zopakoval, že Slovensko podporuje zrušenie víz pre občanov Ruska do Európskej únie.
V Bratislave v stredu podpísali za účasti Medvedeva a Gašparoviča viacero zmlúv. Najväčší výrobca elektriny, Slovenské elektrárne, si zabezpečil kontrakt na dodávky ruského paliva pre dva budované bloky atómovej elektrárne v Mochovciach. Z memoranda o spolupráci, ktoré uzavreli zástupcovia kysuckej textilky i.tran a Ruských železničných dráh zas vyplýva, že textilka dodá počas tohto a nasledujúceho roka 210–tisíc kusov termooblečenia pre ruských železničiarov. Slovensko s Ruskom podpísali aj niekoľko medzivládnych zmlúv, ktoré sa týkajú napríklad spolupráce vo vojenskej oblasti.
Ruský ekonomický záujem na Slovensku sa však točí predovšetkým okolo koľajníc. Ochota Rusov nechať zarábať slovenské firmy, ako je napríklad popradská Tatravagónka, je úmerná slovenskej ústretovosti pri zreálňovaní projektu širokorozchodnej železnice naprieč Slovenskom. Vagónka sa snaží Rusov presvedčiť, že pre nich dokáže vyrábať nákladné vagóny. Ich vývoj a schvaľovanie je však príliš dlhý proces. Tri dohody, ktoré Tatravagónka uzavrela počas návštevy ruského prezidenta, sú vlastne ešte len prvým krokom na dlhej ceste k úspešnému biznisu. Na konci je však vidina ziskov majiteľa Tatravagónky z výroby stovky až tisícky vagónov pre ruské železnice.
O čo ide Rusku predovšetkým, je projekt 500–kilometrovej trasy širokorozchodnej železnice. Štúdia o reálnosti projektu vyjde na 3 milióny eur, slovenská strana z toho uhradí štvrtinu. „Štúdiu zaplatí spoločný podnik vytvorený ako dcérska firma ruských, slovenských, ukrajinských a rakúskych železníc,“ povedal minister dopravy Ľubomír Vážny. Firma má od každej zo štyroch zakladateľských firiem 1,5 milióna eur.
„Štúdia odpovie v prvom rade na to, či ide o projekt ekonomicky návratný, financovateľný a aká kombinácia peňazí je na jeho zaplatenie najvhodnejšia,“ spresnil Peter Ondroušek, vládny splnomocnenec pre budovanie širokorozchodnej železnice. Rovnako by mala vyriešiť, do akej miery by takáto trať zasiahla do kamiónovej či cestnej dopravy, či ako zaťaží životné prostredie na Slovensku.
Na otázku, prečo bolo treba robiť ďalšiu štúdiu, keď už jedna bola vypracovaná ruskou stranou pred tromi rokmi, Ondroušek odpovedal: „Aby sa podľa súčasných podmienok dalo presne odhadnúť, aký finančný a ekonomický potenciál má projekt. A aby existoval dostatočný podkladový materiál pre banky.“
Najdôležitejšie však je, aby štúdia povedala, koľko tovaru z Číny by sa malo do Európy po trati voziť. Od toho bude závisieť aj ekonomická návratnosť, ktorá by nemala presiahnuť 30 rokov.
Ruská štúdia z roku 2007 hovorila o tom, že v roku 2015 by cez Slovensko malo prechádzať z Košíc do Bratislavy 13 miliónov ton tovaru a po ďalších desiatich rokoch okolo 23,7 milióna ton. V opačnom smere by však išla len asi pätina nákladu.
Slovensko potrebuje aj iné odpovede ako tie, čo poskytne štúdia. Napríklad, čo bude s prekladiskom v Dobrej, ktoré si ruské železnice zatiaľ na 15 rokov prenajali. Alebo do akej miery bude do projektu zapojené krachujúce štátne železničné Cargo, aby ho vlaky so širokým rozchodom neodstavili. Podľa Ondrouška je predčasné hovoriť, kadiaľ trasa pôjde a či sa bude stavať tretia koľajnica na južnom železničnom ťahu. Nakoniec by sa totiž mohlo stať, že rýchliky z Bratislavy do Košíc cez Zvolen by boli zložené zo širokorozchodných vagónov a železničná spoločnosť by musela vagóny na prepravu ľudí nakupovať v Rusku.