Štúdia vychádza z rozboru asi 600-tisíc oficiálnych irackých dokumentov zabavených po invázii v marci 2003 a z tisícov výsluchov vysokých iránskych predstaviteľov. Štúdia nie je prvá, ktorá popiera operačné väzby Saddámovho režimu s al-Kájdou. Žiadny tím však nemal prístup k toľkých informáciám. Okrem toho štúdia, ktorú vypracoval Ústav pre obranné analýzy, je prvým oficiálnym priznaním americkej armády, že neexistujú dôkazy o väzbách Saddáma Husajna a al-Kájdy.
Televízia ABC News uviedla, že Pentagon zrušil plány rozoslať tlačové vyhlásenie o zverejnení štúdie, odmietol umiestniť štúdiu na webovej stránke ministerstva a usporiadať tlačovú konferenciu s autormi správy. Velenie amerických ozbrojených síl v Norfolku vo Virginii oznámilo, že ju bude rozosielať len poštou na požiadanie.
Podľa nemenovaného predstaviteľa Pentagonu by bolo hromadné zverejnenie analýzy „príliš politicky citlivé“. ABC News však zhrnutie správy dala na svoju webovú stránku.
Administratíva Georgea Busha sa opakovane snažila pred začiatkom vojny v Iraku ju zdôvodniť aj údajnými väzbami Saddámovho režimu na al-Kájdu, ktorá bola zodpovedná za teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch. Ešte častejšie potom Washington hovoril o tom, že Irak má zbrane hromadného ničenia, ktoré predstavujú bezprostrednú hrozbu. Aj toto tvrdenie sa po invázii ukázalo ako nepravdivé.
„Chcem upozorniť na potenciálne omnoho nebezpečnejšiu spojitosť medzi Irakom a teroristickou sieťou al-Kájdou,“ povedal vo februári 2003 v Bezpečnostnej rade OSN americký minister zahraničných vecí Colin Powell, keď sa snažil členské krajiny presvedčiť o nevyhnutnosti napadnúť Irak.
„Vieme, že sa Saddám opäť snaží vyrobiť jadrové zbrane a vieme, že má dlhodobé vzťahy s rôznymi teroristickými skupinami, vrátane al-Kájdy,“ povedal v americkej televízii v marci 2003 viceprezident Richard Cheney. Ten sa v tejto súvislosti tiež niekoľkokrát zmienil o kontaktoch jedného z atentátnikov z 11. septembra Muhammada Attu a irackého diplomata a agenta Ahmada Chalíla Ibrahima Sámira Aního v apríli 2001 v Prahe.
Podľa správy Pentagonu Saddám Husajn síce podporoval terorizmus na Blízkom východe a jeho byrokrati viedli starostlivé záznamy o väzbách na palestínske teroristické skupiny a o podpore rodín samovražedných atentátnikov. Štúdia zdôrazňuje, že hlavným cieľom Saddámových teroristických aktivít však neboli Spojené štáty, ani Izrael, ale Iračania v exile a doma, predovšetkým Kurdi a šiiti.