Samovrážd je už viac ako umrtí na cestách

Polovica obetí autonehôd by mohla prežiť, keby šoféri ovládali prvú pomoc. Namiesto 558 životov, ktoré vyhasli na cestách za minulý rok, ich teda mohlo byť ani nie 280. Dobrovoľne si však vlani zobralo život až 631 ľudí. Havárie a samovraždy sa tak po srdcovocievnych a nádorových ochoreniach radia na najvyššie miesta medzi úmrtiami Slovákov.

25.08.2009 09:53
vlak, samovražda, nehoda Foto:
Ilustračné foto.
debata

Zo sto okoloidúcich šoférov pri autonehode zastaví iba desať. „So žilinskou políciou a záchrankou Falck Záchranná sme robili simulovanú dopravnú nehodu. Ak by policajti nehádzali dymovnice do priestoru motora, tak by pomaly nikto nezastavil,“ povedal Samuel Hruškovič zo združenia záchranárov Rescue team Slovakia.

Drvivá väčšina vodičov však podľa neho prvú pomoc ani nevie podať. Skúsenosti záchranárov hovoria, že staršie ročníky vodičov okolo štyridsať-päťdesiat rokov si ešte čo-to z kurzov prvej pomoci pamätajú. Ale mladí nevedia absolútne nič.

Aj keď sú karty prvej pomoci povinnou súčasťou nových autolekárničiek, smrtka na cestách bude vyčíňať aj naďalej. „Karta môže byť skôr akýmsi ťahákom pre človeka, ktorý niečo zabudol. Ale keď napríklad nevie resuscitovať, tak na základe karty to neurobí,“ poznamenal Hruškovič. Dodáva, že najdôležitejšie je vzdelávanie, aj preto sa začne od septembra v školách vyučovať voliteľný predmet mladý záchranár.

Hovorkyňa policajného prezídia Andrea Poláčiková zdôraznila, že ak šoféri prefrčia okolo autonehody bez povšimnutia, môžu skončiť za mrežami. „Kto osobe neposkytne potrebnú pomoc, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,“ hovorí zákon. Ak z miesta nehody utečie vodič, ktorý ju zapríčinil, strávi vo väzení o rok dlhšie. Za prvý polrok zomrelo na cestách 177 ľudí.

Nielen nehody, ale aj dobrovoľný odchod zo sveta sa každý rok výrazne podpisuje do štatistík úmrtí. Kým v minulosti sa samovraždy držali pod hranicou 500 prípadov ročne, vlani ich spáchalo až 631 Slovákov.

Psychológ František Skokan upozornil, že dôvodom môže byť individuálne zlyhanie, ale aj zlé spoločenské podmienky. Pretože pre krízu stratili prácu tisíce Slovákov, počet samovrážd môže stúpnuť aj tento rok.

Vlani spolu zomrelo 53 200 Slovákov. Na prvom mieste úmrtí boli srdcovocievne ochorenia, najmä infarkt a mozgová porážka. Na druhej priečke smutného rebríčka je rakovina, ktorá minulý rok zabila takmer 12-tisíc ľudí. Muži najčastejšie zomierajú na zhubný nádor priedušnice, priedušiek a pľúc, u žien dominujú nádory prsníka, hrubého čreva, konečníka a dýchacích orgánov.

Na druhý svet človeka privádza aj ticho v rodine

Viac samovrážd páchajú muži. Nevedia sa vyrozprávať, poznamenáva prezident Slovenskej komory psychológov František Skokan.

František Skokan
František Skokan František Skokan

Tisícky Slovákov tento rok prišli o prácu. Dá sa predpovedať, že pribudne aj samovrážd?
Keď si vezmeme našu slovenskú kultúru, ak nie je práca, sme z toho nešťastní. Nevieme inak fungovať a existovať. Ak stúpne počet samovrážd, mohlo by to byť jedným z dôvodov.

Vlani sa dobrovoľne pripravilo o život 631 Slovákov, čo je o 141 viac ako rok predtým. Čo mohlo spôsobiť tento rapídny nárast?
K dôvodom treba započítať spoločenské podmienky, ale aj individuálne podnety, ktoré vedú k tomu, že ľudia hľadajú takéto konečné riešenie. K samovraždám najčastejšie vedú konflikty a rodinné problémy. Človek môže nafúknuť aj drobnú vec, pri ktorej zlyhal. Pri páchaní samovrážd prevládajú muži.

Prečo muži?
Jedným z vysvetlení je, že muž je racionálnejší typ a zároveň má potrebu sám sa vyrovnať s problémom. No a pri riešení emocionálnych záležitostí nevie nájsť iné východisko. Ženy sa skôr vedia vyrozprávať. Za psychológom chodí asi trikrát toľko žien ako mužov.

Cíti muž väčšiu zodpovednosť za problémy v rodine?
Áno, súvisí to aj so zodpovednosťou. Ale aj všeobecne so spôsobom výchovy a tlakom, že on musí zabezpečiť rodinu. Lebo spoločenské a kultúrne vplyvy ho tlačia do pozície, že on je ten, čo má problémovú záležitosť vyriešiť. Keď to hneď nejde, prichádza aj samovražda.

Ako by mohlo blízke okolie, respektíve rodina zabrániť takému konaniu?
Ak by sa v rodinách viac hovorilo o pocitoch, vtedy by bola väčšia šanca, že človeku okolie pomôže. Ako som spomínal, najmä muži nehovoria, čo prežívajú.

Prečo sa ľudia do seba stále viac uzatvárajú?
Nedá sa povedať, že by vzťahy v rodine chladli. Ale sú to naše kultúrne zvyky, že sa menej hovorí. Riešia sa iba racionálne potreby, ale o tom emočnom sa na Slovensku nehovorí. Pritom lepšia komunikácia mohla byť jednou z ciest, ako zabrániť nárastu samovrážd.

debata chyba