"Jadrová energia je energiou budúcnosti," citovala agentúra Reuters francúzsku hlavu štátu. „Ak nedáme energiu budúcnosti krajinám južného Stredomoria, ako sa budú rozvíjať? A ak sa nebudú rozvíjať, ako budeme bojovať s terorizmom a fanatizmom. V prípade, že Západ nebude považovať arabské krajiny za dostatočne rozumné na to, aby dokázali využiť atómovú energiu na civilné účely, bude riskovať vojnu civilizácií," vyhlásil Sarkozy, ktorý navštívil líbyjského diktátora Muamara Kaddáfiho len niekoľko hodín potom, čo prepustil domov bulharských zdravotníkov. Tým v Líbyi hrozil trest smrti za údajné nakazenie viac ako 400 detí vírusom HIV.

Francúzsko vyrába zhruba 78 percent svojej elektrickej energie v jadrových elektrárňach. Paríž patrí medzi najhlasnejších advokátov výstavby nových atómových zariadení a svoje technológie tiež ponúka. Sarkozy poprel, že by dohoda o jadrovom reaktore súvisela s vydaním sestričiek a lekára, pripustil však, že keby Bulharky a palestínsky lekár sedeli v líbyjskom väzení, Kaddáfího by nenavštívil.

Líbya má síce podpísanú Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ale pred štyrmi rokmi vyšlo najavo, že v programe na výrobu jadrových zbraní poriadne pokročila. Odvtedy sa Kaddáfího režim otvára svetu a snažísa naprávať svoju poriadne pošramotenú povesť. Sarkozy svojou ponukou ukázal, že sa mu to darí.

Francúzsky prezident však nenadchol všetkých. Kritika na jeho hlavu sa zniesla najmä z Nemecka. "Je to problematický obchod. Musíme v EÚ diskutovať o bezpečnostných zárukách pri poskytovaní atómových technológií. Týka sa to aj nemeckých záujmov," povedal pre denník Hadelsblatt Gernot Erler, námestník nemeckého ministra zahraničných vecí. Nemecký Siemens je akcionárom vo francúzskej spoločnosti Areva, ktorá by mala Líbyi reaktor dodať.

Niektorí analytici tvrdia, že Sarkozy mal na ponuku pre Kaddáfího plné právo. „Líbya sa vzdala vojenského jadrového programu, plne spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Neexistuje právny dôvod, pre ktorý by nemohla rozvíjať civilné atómové projekty," povedala Maalfrid Brautová-Hegghammerová z Nórskeho inštitútu pre obranné štúdie.

Niekoľko arabských krajín prejavilo v poslednom čase záujem o atómové technológie. Ponuka im prišla aj z Iránu. Medzinárodné spoločenstvo však podozrieva Teherán, že sa snažívyrobiť jadrové zbrane. Mark Fitzpatrick z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie opatrne predpokladá, že príklad Líbye môže pozitívne zapôsobiť aj na Irán.

"Líbya má ďaleko od toho, aby dokonale dodržiavala ľudské práva, ale čo sa týka šírenie jadrových zbraní, je pre Severnú Kóreu a Irán dôležité, aby videli, že Západ vie oceniť, ak sa úplne vzdajú vojenského atómového programu," povedal pre Pravdu Fitzpatrick, ktorý vo vysokej funkcii pôsobil aj na americkom ministerstve zahraničných vecí.