Samotné zníženie dlhovej záťaže nič nevyrieši a mohlo by byť nebezpečné, keby viedlo k oslabeniu snáh o reformy a znižovanie dlhu, povedal prezident Bundesbanky v rozhovore pre nemecký nedeľník Bild am Sonntag.
„Zníženie dlhu nie je žiadny všeliek. Ak by to viedlo k oslabeniu ochoty zavádzať štrukturálne reformy, mohlo by byť aj nebezpečné,“ povedal Weidmann.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Diskutované návrhy na odpisy dlhov sa týkajú pohľadávok súkromných veriteľov v Grécku. Ministri eurozóny sa na piatkovej schôdzke dohodli, že banky budú musieť akceptovať oveľa výraznejšie straty z gréckeho dlhu, než sa zatiaľ počítalo. V júli sa dohodlo, že by súkromní investori mali dobrovoľne odpísať približne 21 percent gréckych dlhopisov. Európski politici teraz chystajú novú dohodu, ktorá predpokladá oddĺženie najmenej 50 percent.
Weidmann poukázal na riziko morálneho hazardu, ktoré sa v oddlžovaní skrýva. „Nemôžeme dovoliť, aby zadlžené štáty tak ľahko unikli z problémov, ktoré si samy narobili. Bola by to výzva pre ďalšie, aby to napodobnili a kríza dôvery by naďalej rástla,“ povedal prezident Bundesbank.
Weidmann nie je proti pomoci zadlženým krajinám, ak sa k nej bude pristupovať rezolútne. „Musia dať do poriadku štátne rozpočty a zlepšiť svoju konkurencieschopnosť. Grécko musí splniť dohodnuté podmienky adaptačného programu,“ povedal.
Podľa poslednej správy monitorovacej misie Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie bude treba odpísať okolo 50 až 60 percent dlhopisov, ak sa má situácia Grécka stabilizovať. Keby zostali odpisy na pôvodne dohodnutej úrovni, museli by podľa dôvernej správy medzinárodnej veritelia dodať Grécku ďalších 252 miliárd eur namiesto zatiaľ dohodnutých 109 miliárd eur, uviedol britský denník Financial Times.
Problém väčšieho zapojenia súkromného sektora do záchrany Grécka je jedným z kľúčových bodov komplexnej stratégie pre riešenie súčasnej krízy, ktorú by chceli šéfovia vlád eurozóny nájsť na summitoch v nedeľu a v stredu. Ďalšími kľúčovými problémami je rekapitalizácia európskych bánk a posilnenie kapacity záchranného fondu eurozóny (EFSF).