Jeho slová podľa agentúry Reuters naznačujú, že MMF si stále nie je istý, či súčasné rokovania o uvoľnení ďalšej časti záchranného úveru zadlženej krajine dopadnú pozitívne.
„Je zrejmé, že tento program (záchranných úverov) nebude fungovať, ak vláda nepôjde cestou, ktorá si vyžiada oveľa tvrdšie štrukturálne reformy ako tie, ku ktorým zatiaľ došlo,“ povedal Thomsen. Inšpektori „trojky“, teda zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF, v piatok popreli tvrdenie gréckej vlády, že na uvoľnení tranže ôsmich miliárd eur z prvého záchranného balíka sa už s misiou dohodla.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
„Postupuje to dva kroky vpred a jeden krok vzad. Grécka vláda chápe, že mnohé z najťažších zmien krajinu ešte čakajú. Zároveň ale rastie politická a silná únava,“ uviedol Thomsen. Vyjadril údiv nad silou masových nepokojov proti úsporám, ktorých je v Aténach svedkom, a povedal, že nič také ešte nevidel. „Ľudia vyjadrujú svoju frustráciu niekedy veľmi nepríjemne,“ povedal. „Je to jeden zo škaredých aspektov mojej práce.“
Inšpektori „trojky“, ktorí v Grécku obnovili svoju misiu minulý týždeň, majú na vyvíjanie tlaku na grécku vládu ešte asi mesiac. Grécka vláda tento týždeň ubezpečila, že do polovice novembra s financiami vydrží.
Gréci, ktorí sa v minulých rokoch neúnosne zadlžili, museli požiadať medzinárodných partnerov o finančnú pomoc. Od MMF a eurozóny získali vlani v máji prísľub balíka v celkovej výške 110 miliárd eur, z ktorých teraz postupne získavajú peniaze. Keď sa ale ukázalo, že tieto peniaze na záchranu Atén stačiť nebudú, odsúhlasila eurozóna v júli druhý záchranný program v sume 109 miliárd eur.
Na summite 17.-18. októbra by mali lídri EÚ diskutovať o prehodnotení júlové dohody s ohľadom na nový vývoj. Predovšetkým budú diskutovať o tom, či by nemali súkromných veriteľov požiadať o zvýšenie percenta odpisu gréckych dlhov nad rámec doteraz dohodnutých 21 percent.
Zvýšiť podiel strát investorov v sobotu Grécku a EÚ odporučil investičný manažér najväčšieho svetového dlhopisového fondu Pimco Mohamed El-Erian. „21. júl je začiatok, ale zďaleka nebude stačiť na to, čo Grécko potrebuje, aby vydržalo neúmerne vysokú dlhovú záťaž a vytvorilo podmienky, ktoré ho navedú späť na dráhu životaschopného rastu,“ povedal El-Erian gréckemu denníku Katímerini.
Vplyvný člen nemeckej vládnej strany CDU však Grékom v ich tlači odkázal, že ak chcú získať výrazné oddlženie, musia sa vzdať časti svojej národnej suverenity. Naznačil tiež, že najlepšie by pre nich bol úplný odchod z eurozóny.
„Ste veľmi blízko bankrotu,“ povedal popredný parlamentný predstaviteľ CDU Michael Fuchs gréckemu denníku Real News. „Nemôžeme sa dohodnúť na“ zostrihu „(odpisu časti dlhov) bez podmienok, takže Grécko sa musí niečoho vzdať, niečoho ako časti svojej národnej suverenity – aspoň dočasne,“ uviedol Fuchs. „Osobne nie som stopercentne presvedčený, že to (členstva Grécka v eurozóne) je pre Grécko to najlepšie dlhodobé riešenie, ktorým by mohlo rýchlo získať späť konkurencieschopnosť,“ dodal nemecký poslanec.