Silný Smer by chcel partnera, KDH opäť predbehlo SDKÚ

Smer nemá v pláne vládnuť osamotený, aj keď mu posledný prieskum verejnej mienky agentúry Focus zaručuje pohodlnú väčšinu 81 kresiel. Šéf strany Robert Fico považuje za najlepšie riešenie dvojkoalíciu s niektorou "štandardnou parlamentnou stranou". Koho by si želal do koalície, nehovorí.

26.01.2012 12:00
parlament, poslanci, NRSR, Národná rada Foto:
Hoci by podľa prieskumu agentúry Focus získla Smer parlamentnú väčšinu a zostavil by vládu sám, šéf strany Robert Fico považuje za najlepšie riešenie dvojkoalíciu s niektorou štandardnou parlamentnou stranou.
debata (35)

„Musí to byť proeurópsky orientovaná strana, ktorá bude podporovať hospodársky rast a bude mať súčasne záujem konsolidovať verejné financie. Ak existuje systém vzájomných kontrol a váh medzi stranami, tak je to veľmi účinný mechanizmus k normálnemu správaniu vlád,“ povedal v stredu Pravde.

Podľa neho treba verejnosti vysvetľovať, že je tu reálna hrozba vzniku zlepenca, na ktorom pracuje predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda s ostatnými pravicovými stranami. „Robia na tom, viem, že o tom komunikujú, pripravujú sa na to. Im je výhodnejšie byť pohromade šiesti, kde sa každý cíti rovnako silný, ako byť súčasťou nejakej silnej a stabilnej vlády,“ tvrdí Fico.

Smer dosiahol v prieskume Focusu podporu 41,8 percenta. Sociológ Martin Slosiarik z Focusu hovorí, že Smeru pomáha prepad hlasov. „V prípade výraznejšieho prepadu hlasov nad 20 percent je to výhoda pre Smer,“ povedal. Podľa Slosiarika je preto dôležité, koľko strán sa dostane do parlamentu a či Smer dosiahne výsledok, aký ukazujú prieskumy – okolo 40 percent.

Otázka je, či voličov pravice nevyburcuje k väčšej aktivite väčšinová podpora Smeru. Slosiarik si myslí, že bez toho, aby v tom niečo spravila samotná pravica, tak nie. „Musela by túto tému vytiahnuť a začať s ňou v kampani pracovať. Zatiaľ veľmi nepočuť strašenie pravicového voliča, že tu bude vláda Smeru. Akoby zatiaľ pravica nechcela ísť do takéhoto konfliktu,“ nazdáva sa Slosiarik.

Smer mieni svojich voličov mobilizovať. Fico hovorí, že účasť na voľbách by mohla byť nižšia ako 50 percent, a preto je povinnosťou každej strany presviedčať ľudí, aby prišli voliť. „Nesmie sa opakovať situácia z roku 2010, keď si ľudia možno povedali, že Smer má dosť, tak čo, zostanem doma. Bude treba voliť nohami, nie iba hlavou,“ dodal Fico.

V komplikovanejšej situácii sú stredopravé strany. Za výsledkami volieb výrazne zaostali Dzurindova SDKÚ i Sulíkova SaS. Podľa Slosiarika sú voliči stredopravých strán do veľkej miery sklamaní a rozčarovaní vzhľadom na to, čo sa dozvedeli v kauze Gorila. „Veľmi ťažko budú ľudí presviedčať, aby opäť volili menšie zlo. Teraz je to podstatne horšie ako v minulých voľbách,“ poznamenal Slosiarik. Podľa neho sa môže SDKÚ obávať o finiš, na ktorý sa mohla doteraz spoľahnúť, a kritický volič nemusí v týchto voľbách v poslednej chvíli zabrať.

SDKÚ by volilo len 8,3 percenta ľudí, kým v posledných voľbách to bolo až 15,42 percenta. Poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník tvrdí, že kampaň majú dobre postavenú. Absolvoval množstvo mítingov a stretol sa so stovkami ľudí. Podľa Kaníka ľudí oslovuje to, čo strana v minulosti priniesla a vie v tom ďalej pokračovať. „To, čo je nepríjemné a čo dominuje v médiách, je Gorila,“ hovorí. Na otázku, ako chce SDKÚ tento problém preklenúť, odvetil: „Urobíme, čo budeme vedieť, aby sme upriamili pozornosť ľudí na skutočné reálne návrhy a veci, ktoré ovplyvňujú ich konkrétny život.“

Najsilnejšiu pozíciu v rámci pravice potvrdilo v prieskume KDH, ktoré by malo s 9,3 percenta 18 poslaneckých mandátov. Slosiarik podotkol, že na preferencie KDH nemala Gorila zásadnejší vplyv. Jeho voličov považuje za najpevnejších.

Napriek kauze Gorila však nezískala viac Sulíkova SaS. Volilo by ju 6,4 percenta oslovených. Sociológ pripomenul, že liberáli stratili svojich voličov už dávnejšie.

Do parlamentu by sa tesne dostali aj Matovičovi Obyčajní ľudia s 5,2 percenta. Rizikom pre Obyčajných ľudí podľa Slosiarika je, že v ich voličskej štruktúre sú nielen sklamaní voliči pravice, ale aj ľudia, ktorí nevolili v roku 2010 a je otázne, čo robili vo voľbách roku 2006. „Či to nie je taká ich definičná charakteristika, že nechodím k voľbám a poviem, koho by som volil, len nezáväzne v prieskumoch verejnej mienky,“ vysvetlil Slosiarik.

Tesne pred bránami parlamentu zostala Slotova SNS. Uprednostnilo by ju 4,8 percenta voličov. Pre SNS bude preto dôležitá účasť na voľbách. Ak sa bude zvyšovať a voličov SNS veľa nepribudne, môže jej to podľa Slosiarika istým spôsobom poškodiť, lebo lavíruje na hranici zvoliteľnosti. O osude národniarov tak môže rozhodnúť len pár tisíc hlasov.

Preferencie strán podľa agentúryPreferencie podľa politických strán

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba