Na základe podnetu denníka Pravda napríklad počas minulej vlády podalo trestné oznámenie ministerstvo hospodárstva a teraz sa rovnaká situácia zopakovala pri eurofondoch aj v rezorte pôdohospodárstva ministra Zsolta Simona (Most).
„Pôdohospodárska platobná agentúra na základe podnetu denníka Pravda začala kontrolu vo veci podozrenia z poskytnutia nepravdivých informácií pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre firmu MBL,“ uviedol hovorca rezortu pôdohospodárstva Juraj Kadáš. Zmluva uzavretá v septembri tohto roku sa týka takmer polmiliónového nenávratného peňažného príspevku na prestavbu nevyužitej poľnohospodárskej budovy v obci Lubina neďaleko Nového Mesta nad Váhom na trojhviezdičkový penzión.
Otázniky nad rekonštrukciou lubinského družstva vznikli preto, že zmluva medzi firmou MBL a Poľnohospodárskou platobnou agentúrou hovorí, že na nehnuteľnosť nemôže byť uvalená exekúcia. V čase podpisu zmluvy medzi spolumajiteľom MBL Slavomírom Magálom, manželom známej herečky, a platobnou agentúrou však bolo spustené exekučné konanie na budovu, ktorá sa mala zmeniť na trojhviezdičkový penzión. Vzniklo tak podozrenie, že MBL zavádzala, keď v čestnom vyhlásení pre agentúru tvrdila, že na budovu exekúcia nie je. Výsledok však zatiaľ nie je jasný.
Jedným z najväčších nedostatkov je podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivana Kuhna fakt, že úradníci žiadajú rôzne druhy potvrdení či čestných vyhlásení napriek tomu, že informácie majú k dispozícii na internete. „Ak denník Pravda dokázal v elektronickom výpise z katastra nehnuteľností v prípade pochybností o príspevku na družstvo v Lubine zistiť nezrovnalosti, tieto isté informácie sú prístupné aj pracovníkom Poľnohospodárskej platobnej agentúry,“ hovorí Kuhn.
Firme MBL teraz podľa hovorcu Európskej komisie Andreja Králika hrozí, že príde nielen o príspevok na lubinské družstvo, ale aj o príspevky v budúcnosti. „Ak žiadateľ v minulosti vyhlásil nepravdivé skutočnosti, jeho neskoršie následné žiadosti o podporu sa spravidla zamietajú,“ podotýka Králik. Konanie však zatiaľ nie je skončené.
Ďalší problém však podľa Ivana Kuhna je, že platobná agentúra žiada nielen čestné vyhlásenie o neexistencii exekúcie, ale aj ďalšie doklady, ktoré sú pre úradníkov dostupné po niekoľkých kliknutiach myšou. „Pracovníci riadiacich orgánov európskych fondov by mohli a mali mať prístup aj do ďalších databáz spravovaných štátnymi inštitúciami a overovať si, či žiadatelia nie sú napríklad neplatičmi daní a odvodov,“ spresňuje Kuhn. Žiadatelia by tak jednej štátnej inštitúcii nemuseli nosiť potvrdenia od inej štátnej inštitúcie, ktoré je možné zistiť na webe, a zároveň by sa odstránilo riziko, že niekto získa neoprávnené výhody na základe nepravdivého čestného vyhlásenia. Jednou z chýb je aj uzavretosť celého systému dotácií. „Celý proces rozhodovania o prideľovaní nenávratných finančných prostriedkov z eurofondov je totiž netransparentný a na podobné chyby sa príde buď iba náhodou, alebo ak niekto "zvnútra“ poukáže na takéto chyby," mieni Kuhn.
Podľa šéfa rezortu pôdohospodárstva Simona sa so zjednodušením systému počíta už v súčasnosti. V reálnej praxi sa však výsledky prejavia zrejme až v roku 2014, keď začne nové programovacie obdobie na dotácie. „V súčasnosti už je takmer nemožné meniť pravidlá poskytovania peňazí,“ uzatvára Simon.