Vrba prežil Osvienčim, podľahol rakovine

Vo veku 81 rokov zomrel Rudolf Vrba, jeden z piatich Židov, ktorým sa počas druhej svetovej vojny podarilo utiecť z vyhladzovacieho tábora Osvienčim a informovať západné štáty o hrôzach, ktoré sa v tábore diali. Oznámila to agentúra AP. Podľa kanadskej tlače zomrel na rakovinu.

15.04.2006 13:39
debata

Rudolfa Vrbu, ktorý sa narodil na Slovensku, poslali do koncentračného tábora Majdanek ako 18-ročného a neskôr ho presunuli do Osvienčimu, v ktorom odpratával z nákladných vagónov telá Židov, ktorí transport neprežili.

V Osvienčime sa spriatelil s jedným z vodcov predstaviteľov maďarských Židov Alfredom Wetzlerom. Obaja utiekli, ale prvé tri dni sa skrývali v blízkosti tábora v kope dreva. Aby zmiatli psov, použili na zakrytie stôp zmes tabaku a benzínu.

Po troch dňoch, čo bol obvyklý čas na pátranie po utečencoch, z úkrytu vyšli a dostali sa na Slovensko. Tam v bezpečnom útočisku nadiktovali v roku 1944 správu o Osvienčime. Správa sa stala prvým očitým svedectvom, ktoré sa dostalo na Západ. Vrbova správa, podľa odborníkov, zachránila život asi 200-tisíc ľuďom, ktorých sa podarilo dopraviť mimo nacistickú ríšu alebo ukryť.

Pohľad na mŕtvych bol v Osvienčime pre Rudolfa Vrbu každodennosťou

Rudolf Vrba potom až do konca vojny bojoval v československej partizánskej jednotke. Po vojne bol vyznamenaný niekoľkými československými a slovenskými vyznamenaniami, vyštudoval chémiu v Prahe a v roku 1956 získal postgraduálny titul Československej akadémie vied.

Po emigrácii do Kanady pracoval v kanadskej rade pre lekársky výskum a v roku 1976 učil farmakológiu na Lekárskej fakulte Univerzity Britskej Kolumbie.

V roku 1963 vydal pamäte nazvané „Nemôžem zabudnúť“, preložené do šiestich jazykov. Kniha kritizovala rolu maďarskej židovskej rady, ktorú Vrba obviňoval zo spoluúčasti na deportácii zostávajúcich slovenských a maďarských Židov v snahe zachrániť svoje životy a životy svojich rodinných príslušníkov.

Tým sa stal kontroverznou postavou v rámci kníh o holokauste. Preto trvalo až do roku 1998, kým vyšla kniha v hebrejčine, oficiálnom jazyku Izraela.

debata chyba