Kontrola výťahov je pritom prepracovaný proces, chyby sa zisťujú na niekoľkých úrovniach. Každý týždeň ich má testovať dozorca, ktorý kontroluje, či na výťahu nie je rozbité okno, alebo či nie je narušený panel ovládania a podobne. Okrem týždenných prehliadok sa každé tri mesiace robí odborná kontrola a každé tri roky odborné skúšky. Na bezpečnosť dohliada aj štátna inšpekcia.
„V praxi to však niekedy vyzerá tak, že keď jeden servisný technik povie správcovi, že výťah potrebuje veľkú rekonštrukciu a že ak sa chyby nenapravia, zakáže mu prevádzku, tak správca si vybaví iného technika, ktorý prižmúri oko a výťah nechá fungovať. Bohužiaľ, aj takéto medvedie služby robia niektorí servisní technici,“ opisuje Tuchyňa.
Ľudia, ktorí výťah využívajú, by si podľa neho sami mali všímať rôzne nedostatky a naliehať na správcu, aby s nimi niečo spravil. „Ak neuspejú, môžu sa obrátiť aj na Národný inšpektorát práce. Stačí napísať, že podľa nich výťah ohrozuje bezpečnosť. Inšpektorát je povinný takúto sťažnosť prešetriť,“ odporúča Tuchyňa.
** Aké sú príznaky chorého výťahu?**
– má hlučnú prevádzku, počas jazdy hrká
- zastavuje nepresne – príliš nízko alebo vysoko
- pri rozbehu a zastavení vydáva čudné zvuky
- problémom sú aj kabínky bez vnútorných dverí
V mnohých prípadoch pritom netreba kompletnú rekonštrukciu, stačia aj malé opravy. „Veľa zranení vo výťahoch súvisí napríklad s tým, že v nich nie sú vnútorné dvere. Tie sa však dajú namontovať za približne 35– až 40-tisíc korún,“ hovorí Tuchyňa. Okrem toho, že dvere zabezpečia, aby si ľudia nepricvikli prsty, alebo sa zachytávali o vonkajšie dvere, znižuje sa vďaka nim aj riziko požiarov.
Hoci pád výťahu je vďaka systému zachytávačov ojedinelým javom, pri zlej údržbe týchto častí sa môže stať aj takéto nešťastie, ktoré sa neraz končí tragicky. „Niekedy pritom stačí aj málo. Napríklad súprava masteníc za štyri tisícky a zachytávače fungujú oveľa lepšie. Často sa však niečo robí až vtedy, keď sa stane úraz,“ dodáva Tuchyňa.
