Podľa Daniely Zemanovičovej z TIS je Slovensko už tretí rok hodnotené rovnako. „Má vždy rovnaké skóre – 3,7, to znamená, že nič podstatné sa v protikorupčných opatreniach nestalo,“ konštatovala.
Slovensko stagnuje s prípravou legislatívy, viaceré právne normy sú pripravené, ale parlament ich ešte neschválil. Zemanovičová však upozornila, že občania ešte citlivejšie vnímajú korupčné škandály na najvyšších miestach, ktoré by sa mali razantnejšie riešiť.
„Škandály môžu mať pozitívny vplyv, odhalia hĺbku problému a vyvolajú situáciu, že bude nutné na ne reagovať,“ uviedla.
Vyšší stupeň korupcie je v transformujúcich sa spoločnostiach a v takých, ktoré ekonomicky zaostávajú . Korupčným problémom sa však nevyhýba ani Grécko a Taliansko, ktoré sú členmi Európskej únie. Korupcia je rozšírená aj v potenciálne bohatých krajinách so zásobami ropy – ako Nigéria, Angola a Irak. Najlepšie v hodnotení dopadli severské štáty, ktorých občania vnímajú konanie verejných činiteľov a politikov ako transparentné a kde už dlho platí napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Visegrádska štvorka je na tom približne rovnako. Maďarsko ocenili najlepšie, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi však aj tam zaznamenali nárast korupčného správania sa. Po ňom nasleduje Česko, Slovensko a posledné je Poľsko.