Odstránenie prekážok z vodných tokov vo Vysokých Tatrách majú vodohospodári ukončiť do konca mája. Podľa harmonogramu Štátnych lesov Tatranského národného parku by mali byť vodné toky úplne uvoľnené až do konca roku 2005. „Fyzicky sa to nedá ináč zvládnuť,“ doplnil A. Baláž.
Vetrová kalamita vo Vysokých Tatrách pravdepodobne zmení hydrologické pomery, čo môže mať vplyv na vznik povodňových situácií v podtatranskej oblasti. Najväčšie obavy majú vodohospodári o mikropovodia Kežmarskej Bielej vody a Studeného potoka. Tieto oblasti budú vodohospodári prioritne uvoľňovať. Najohrozenejšími obcami v podtatranskej oblasti sú Stará Lesná, Veľký Slavkov, Gerlachov, Lučivná a Batizovce. Vodohospodári predpokladajú, že zmenou hydrologických pomerov môže byť ohrozený Poprad i obce Mlynica, Malý Slavkov, Stráne pod Tatrami a Strážky.
Hlavnou zmenou, ktorá vplýva na odtokové pomery v podtatranskej oblasti, je zmena retenčnej, záchytnej schopnosti lesa. Podľa Otakara Hrabovského zo Slovenského vodohospodárskeho podniku Košice všetky zrážky, ktoré padnú na tomto území pôjdu do podzemia, takže sa zmení objem a prúdenie podzemných vôd v oblasti pod polomom.
Vodohospodári očakávajú, že v podtatranskej oblasti môžu vzniknúť nové mokrade, vývery, pramene či potoky. Obce v podtatranskom regióne musia podľa O. Hrabovského počítať so zmenou prietokov a ustálenosti prietokov, pretože „voda bude pretekať tým istým potokom ako doteraz, ale v inom objeme,“ doplnil O. Hrabovský.
Vodohospodári vyčíslili dlhodobé náklady na protipovodňové opatrenia v podtatranskej oblasti na 973 miliónov korún. V postihnutej oblasti by sa mala zvýšiť retenčná schopnosť územia, vykonať zásahy proti erózno-sedimentačnej činnosti a urobiť protipovodňové opatrenia vybudovaním poldrov, úpravou tokov, prehradením bystrín či odstránením prekážok v tokoch.