„Keď Ľudová strana-HZDS ponúkla predčasné voľby, tak KDH a SMK nechceli porušiť Koaličnú zmluvu, čo môže vyznieť ako výhovorka. Nemajú mať prečo záujem o predčasné voľby. Možno chcú, aby to vyzeralo, že chcú predčasné voľby, ale v skutočnosti nechcú,“ zdôrazňuje Abrahám. Dokonca je presvedčený, že ani ĽS-HZDS ich nechce. Ich návrhy považuje za akýsi testovací balónik, ktorý zaskočil koalíciu nepripravenú na spoločnú reakciu. „Stále je tu len jedna strana, ktorá naozaj úprimne verí. A to je málo na získanie ústavnej väčšiny,“ dodal Abrahám na adresu Smeru.
Ani politológ Grigorij Mesežnikov nevidí takmer žiadnu šancu na schválenie predčasných volieb, pokiaľ koalícia nezíska pozitívny vzťah k tejto myšlienke. „Ak by sa však objavili nové skutočnosti, ktoré by SMK a KDH utvrdili, že lojalita ku Koaličnej zmluve je v tomto prípade menej dôležitá než to, čo považujú za kľúčové – čistota v politike, tak vtedy by sa podpora mohla nájsť,“ konštatoval Mesežnikov. Neverí však, že sa to stane ešte pred diskusiou o návrhoch na skrátenie volebného obdobia v parlamente.
Politológ Miroslav Kusý tvrdí, že všetko bude záležať od vývoja situácie. „Nezávislí poslanci sú veľmi labilná položka, ktorá sa bude rozhodovať ad hoc. Bude to závisieť aj od toho, ako sa Mikulášovi Dzurindovi vždy znovu a znovu bude dariť ich presviedčať, aby hlasovali, respektíve nehlasovali za niečo,“ zdôraznil Kusý.
V parlamente sú dva návrhy ústavných zákonov o skrátení volebného obdobia, HZD cez víkend avizovalo ďalší návrh. Poslanci by mali o nich diskutovať na najbližšom zasadnutí, ktoré sa začne 26. októbra.