Podľa psychológa Mirona Zelinu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského hrozí, že sa „depresia stane na Slovensku pandémiou národa“ a možno hovoriť o neurotizácii populácie a rodín zvlášť.
Zelina zdôraznil, že na Slovensku sa kazí rodina, dochádza k odcudzenie medzi jej členmi a podľa štatistík až 56,4 percenta rodín je neúplných a takmer 20 percent detí sa narodilo mimo manželstva. Problémom súčasnej rodiny je aj to, že až 54 percent rodičov prežíva trvalý alebo častý stres, narastá počet workoholikov a otcov, ktorí ani nie deväť minút týždenne hovoria so svojím dieťaťom, podčiarkol Zelina. Najväčším problémom rodiny je nedostatok financií, až 30 percent detí na Slovensku do 15 rokov žije v chudobe. Zelina zároveň zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie a v tomto smere by sa mal zmeniť aj systém prípravy učiteľov a upraviť nabité školské osnovy. Na Slovensku chýba aj možnosť „učenia“ rodičov ako vychovávať deti, dodal.
Psychológovia ďalej upozornili, že až polovica detí nemá záujmovú činnosť a väčšina uprednostňuje individuálne formy trávenia voľného času. Prieskum medzi bratislavskými narkomanmi ukázal podľa Zelinu, že ide o mládež, ktorá nemá čo robiť, fláka sa po pivniciach a výsledkom je branie drog. Žiadnemu športu sa nevenuje 60 až 70 percent detí a mládeže. Mládež na Slovensku trpí depresiami, smútkom a na druhej strane sa prejavuje aj agresivitou. Učitelia ako jeden z troch najdôležitejších dôvodov, prečo opúšťajú školstvo uvádzajú, že nezvládajú správanie žiakov, zdôraznil Zelina.
Jarmila Gajdošová z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Bratislave v tejto súvislosti upozornila, že až 15 percent detí do 18 rokov trpí psychickými poruchami. Bolesťami hlavy trpí 34,5 percenta chlapcov a 40,8 percenta dievčat. Časť z týchto detí pre chronické bolesti hlavy navštevuje lekára. Rastie počet detí a mládeže, ktoré sa sebapoškodzujú. Psychogénnymi poruchami príjmu potravy trpia u nás štyri percentá adolescentov, nadhmotnosť má päť percent mládeže.