Koncert odštartovala ukrajinská hudobná skupina Haydamaky. Tá sa snažila rozprúdiť v centre hlavného mesta dobrú zábavu, avšak bránilo jej v tom chladné a upršané počasie. Mnohí okoloidúci sa zrejme pre zimu na koncerte nezastavovali, ale len námestím prechádzali.
Po vystúpení ukrajinskej skupiny sa ľuďom na námestí prihovorili predstavitelia bieloruskej opozície A. Lebeďko, predseda Zjednotenej občianskej strany Bieloruska, Ľ. Hraznovová, podpredsedníčka tejto politickej strany a V. Vjačorka, predseda Bieloruského národného frontu.
Lebeďko vyhlásil, že každého človeka, ktorého pozbavia slobody, zrazia na kolená a vzdal hold slovenskému a českému národu, že sa zo zrazených kolien dokázal postaviť na rovné nohy. Vyjadril presvedčenie, že teraz je rad na občanoch Bieloruska, aby sa narovnal a povstal proti diktatúre vládnucej v ich krajine. Účasť lídrov bieloruskej opozície mala symbolizovať skutočnosť, že sloboda nie je uzavretou kapitolou, ale zápas o ňu je neustále trvajúcim procesom.
Po ukrajinských Haydamaky vystúpil Peter Lipa, ktorý sa poďakoval prítomným za ich účasť na podujatí. „Hrali by sme na tomto námestí, aj keby ste neprišli, ale tým, že ste tu, sa nám bude hrať oveľa lepšie.“ Okrem spomínaných hudobníkov vystúpila aj Jana Kirschner a česká skupina Mňága a Žďorp.
Prítomným sa prihovoril aj priamy aktér udalostí roku 1989 Michael Kocáb. Ten zdôraznil, že nežná revolúcia nebola o zvyšovaní životnej úrovne, ale o slobode. Žiť v totalite je podľa neho neprijateľné „a práve tento 180-stupňový obrat sa stopercentne vtedy podaril“. Teraz je podľa neho len na ľuďoch, aby prinútili vlády zvyšovať životnú úroveň.
Dzurinda: 17. november je najväčší sviatok
November 1989 bol ohromný zlom, ktorý umožnil Slovensku dostať sa z jedného sveta do sveta celkom iného. Myslí si to premiér Mikuláš Dzurinda. „Zo sveta diktatúry, kde vládla nenávisť, kde sme sa báli súťaže, kde sme sa báli otvoriť ústa a povedať svoj názor, do sveta, kde je sloboda, kde je hierarchia hodnôt celkom prirodzená,“ dodal v tejto súvislosti pred novinármi. Podľa neho bol 17. november jedným z najväčších, ak vôbec nie najväčším dňom novodobej histórie slovenského národa.
Premiér si je podľa vlastných slov vedomý, že očakávania z Nežnej revolúcie mnohých ľudí boli rôzne. Každý preto hodnotí udalosti spred 16 rokov rôzne, na základe vlastných skúseností. „Ale myslím si, že stále viac občanov pribúda takých, ktorí chápu to, ako sme žili do novembra ´89 a čo sme chceli v tom 17. novembri,“ domnieva sa Dzurinda, podľa ktorého bolo kľúčovým zrušenie vedúcej úlohy jednej strany a dosiahnutie slobodnej a pluralitnej spoločnosti. Tento cieľ sa podľa neho podarilo naplniť.
Napriek týmto slovám však predseda vlády upozorňuje i na súčasné nebezpečenstvo. Isté tendencie k totalitným spôsobom driemu totiž v každej spoločnosti. „To, že máme slobodu, nie je naveky. Mali by sme byť veľmi citliví na každý prejav intolerancie, nebodaj násilia,“ dodal Dzurinda, ktorý tak pripomenul nedávnu vraždu študenta Daniela Tupého. Táto vražda je podľa neho silným momentom, ktoré netreba podceňovať. Je dôvodom, aby „sme sa snažili získavať mládež pre občianske postoje,“ konštatoval premiér. Mladých treba podľa neho primäť k premýšľaniu, pričom ako hlavný odkaz 17. novembra do súčasnosti je „snažiť sa o pravdivé postoje a nebáť sa povedať svoj názor.“
Hopta: Slovensko je obeťou politického podvodu
Slovensko je po 16 rokoch transformácie biedne, bezbranné a zadlžené, korupcia a neľudskosť sú všade, myslí si predseda strany Úsvit a poslanec Ivan Hopta.
Ako uvádza vo svojom vyhlásení, ľudia sú dnes okradnutí o spoločné vlastníctvo a prírodné zdroje. Podľa Hoptu dnes oslavujú november 1989 len domáci privatizéri, zamestnanci zahraničných firiem a príslušníci mafie. „Slovensko sa stalo obeťou politického podvodu,“ dodáva Hopta.