Na horách trvá veľké lavínové nebezpečenstvo. Predpovede na najbližšie dní nesľubujú zmenu k lepšiemu.
Aj včera hlásili meteorologické stanice na väčšine územia Slovenska dážď alebo dážď so snehom. Podľa hydrológov bol december zrážkovo nadpriemerný, takmer dvojnásobne prevýšil obvyklú úroveň. Na viacerých miestach leží rekordné množstvo snehu, ktorý sa začal topiť a dvíhať hladiny riek. Znepokojivá situácia bola najmä na východe republiky. „Na rieke Latorica pri Veľkých Kapušanoch sme vyhlásili druhý stupeň povodňovej aktivity,“ uviedol v pondelok popoludní Anton Ondik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Prvý stupeň už vtedy platil na rieke Bodrog pri Strede nad Bodrogom.
V hornatých okresoch na severe Slovenska medzitým snežilo. Najhoršie sa situácia vyvíjala v okresoch Banská Bystrica a Brezno. Krízové štáby tam vyhlásili prvý kalamitný stupeň. „Od nedele tu napadlo okolo pol metra nového snehu,“ informoval včera napoludnie Marián Cimerman z Regionálnej správy ciest. V Banskej Štiavnici strpčujú život obyvateľov nielen záľahy snehu a ľad, ale aj výpadky elektriny a vody. Primátor mesta Marián Lichner sa rozhodol predĺžiť zimné prázdniny na základných a stredných školách do 9. januára. „Viacerými príjazdovými cestami sa k nám nedá dostať,“ vysvetlil primátor.
Na Kysuciach platí mimoriadna situáciu, ktorú čadčiansky obvodný úrad vyhlásil ešte v piatok 30. decembra. Podľa prednostky úradu Viery Olbertovej najväčšie problémy spôsobujú nešváry počasia asi tisícke ľudí z kopaníc, ktorí sú naďalej odrezaní od sveta. Vo všetkých horských oblastiach Slovenska naďalej trvá veľké lavínové nebezpečenstvo, čo je štvrtý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice. Predpokladá sa zvýšený samovoľný výskyt stredných a veľkých lavín a tiež je možný zásah údolných ciest lavínami. Veľká pravdepodobnosť uvoľnenia lavín je už pri malom mechanickom zaťažení na väčšine lavínových svahov. Horská záchranná služba neodporúča pohyb vo vysokohorskom teréne a ani vstup do vysokohorských dolín.
V južnejšie položených oblastiach západného Slovenska včera výdatne pršalo a s topiacim sa snehom si mnohí nevedeli poradiť. ,Sneh sa dostal do otvorov kanalizačných vpustí, primrzol v nich a voda neodteká," vysvetlila veľké kaluže v uliciach Trenčína Erika Vravková, riaditeľka Mestského hospodárstva. V obci Vahovice sa voda dostala až do pivníc rodinných domov, ale to už tu nikoho neprekvapuje. Dedina leží pri vodnom diele Kráľova nad Váhom a so spodnou vodou má dlhoročné problémy. Vláda ešte v roku 1996 rozhodla o odkanalizovaní Váhoviec, ale starosta Ferdinand Szalay nad uznesením len mávne rukou. „Vláda rozhodla, ale peniaze na splnenie úlohy sa do dnešného dňa nenašli,“ poznamenal.
V Trenčíne, Trnave, ale napríklad aj vo Veľkom Krtíši ľudia zápasili predovšetkým s neschodnými chodníkmi. Kým cesty boli väčšinou zjazdne, chodníky pokrývala snehová kaša alebo ľad. „Napriek tomu, že ich posýpame, cez deň na ne prší a v noci zamŕzajú,“ povzdychol si Václav Hájevský, riaditeľ mestskej skládky. Mnohí Bratislavčania sa zase najviac sťažovali na neočistené parkoviská. Až na výnimky sa v celom meste nachádzali pod hrubou vrstvou kašovitého snehu. Všetky majú správcov, tí sa k nim však nehlásia. " V rámci zimnej údržby sa parkoviska odstrkujú na posledné miesto," povedal prednosta Petržalky František Guth.
Každý bol včera zvedavý na predpovede počasia. Od jeho ďalšieho vývoja tiež závisí, či topenie snehu bude pokračovať a napĺňať povodia riek. Podľa Ladislava Czéreho z vodohospodárskeho podniku sa hrozbu povodní podarí zažehnať iba v prípade, ak denné teploty opäť klesnú pod bod mrazu. " Zrážky by mali postupne ustupovať, ale výraznejšie ochladenie očakávame až po 10. januári," skonštatoval Martin Benko zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa klimatológa Milana Lapina z Univerzity Komenského zimné povodne nie sú v našich zemepisných šírkach vzácnym javom. „Pri súčasnom rekordnom množstve snehu a dlhšie trvajúcom oteplení sa treba pripraviť na všetko,“ uzavrel klimatológ.