Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR v dňoch 2. až 10. januára 2006 na vzorke 1282 občanov vo veku 18 a viac rokov. Respondenti na základe vlastnej úvahy bez akejkoľvek predlohy mohli uviesť maximálne tri osobnosti slovenskej politickej scény, ktoré majú v súčasnosti ich dôveru. Až 24,1 percent Slovákov nedôveruje žiadnemu politikovi.
Štvrtým najdôveryhodnejším voleným predstaviteľom ľudu je predseda SMK Béla Bugár, ktorému verí osem percent obyvateľov Slovenska. Piata je predsedníčka SF Zuzana Martináková (7,4), nasleduje europoslankyňa Monika Beňová (6,8), premiér Mikuláš Dzurinda (6,7), predseda NR SR Pavol Hrušovský (5,4), predseda SNS Ján Slota (5,3) a prvú desiatku uzatvára poslanec Smeru Robert Kaliňák s 4,6-percentnou podporou.
Viac ako jednopercentnú dôveru občanov ešte získal minister financií Ivan Mikloš, spravodlivosti Daniel Lipšic, ministerka práce Iveta Radičová, minister vnútra Vladimír Palko, poslanec ĽS-HZDS Viliam Veteška, šéf diplomacie Eduard Kukan, vicepremiér Pál Csáky, eurokomisár Ján Figeľ a predseda ANO Pavol Rusko.
Robert Fico získal v januárovom prieskume dôveru takmer 29 percent respondentov, čo oproti prieskumu z decembra minulého roka predstavuje mierny nárast dôvery. V porovnaní s celoslovenským priemerom získal vyššiu podporu respondentov vo veku 50 až 59 rokov (34%), nekvalifikovaných robotníkov (36%), opýtaných žijúcich v Trnavskom a Trenčianskom kraji a z hľadiska politických inklinácií potenciálnych voličov strany Smer (89%).
Prezident Ivana Gašparoviča zaznamenal mierny medzimesačný nárast podpory a naďalej zostáva druhým najdôveryhodnejším politikom na Slovensku. Získal dôveru najmä 50 až 59-ročných (22%), respondentov z obcí a miest s počtom od dvetisíc do 10 tisíc obyvateľov (22%), účastníkov prieskumu z Trenčianskeho a Žilinského kraja (24% a 23%), ako aj priaznivcov ĽS-HZDS (21%) a SNS (23%).
Bývalého premiéra a predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara označili najmä najstarší oslovení vo veku 60 a viac rokov (20%), respondenti s najvyšším ukončeným základným vzdelaním (19%) a účastníci prieskumu, ktorí by v prípade konania parlamentných volieb dali hlas ĽS – HZDS (89%).