Skrátenie volebného obdobia ako východisko z krízy, v ktorej sa ocitla Dzurindova vláda, včera v parlamente nespochybnil ani jeden hlas. Za ústavný zákon o skorších voľbách hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov.
Pochybnosti boli už len o tom, či môže snemovňa dovtedy zostať bez predsedu, alebo treba uvoľnené miesto po Pavlovi Hrušovskom obsadiť. Opozícia sa zároveň opäť dohadovala, či nechá dovládnuť Mikuláša Dzurindu. Ten totiž začal presadzovať predaj Železničnej spoločnosti Cargo, hoci sa strany dohodli na zastavení privatizácie.
Dzurinda chce zvolať stretnutie všetkých parlamentných strán, kde chce otvoriť aj privatizáciu Carga. „Veľmi vážne premýšľam o tom, vzhľadom na to, v akom stave sa tento proces ocitol,“ povedal. Neobáva sa, že opozícia by ho preto mohla odvolať. „Ak mi minister povie, že proces, ktorý je rozbehnutý, by sme mali dokončiť, lebo nastanú vážne škody, tak sa chce o tie obavy podeliť v širšom spektre,“ dodal.
Ficov Smer už skôr uviedol, že ak Dzurinda nedodrží dohody, bude čeliť odvolávaniu. Včera sa proti predaju Carga postavil líder HZDS Vladimír Mečiar. „Vláda by spáchala politickú samovraždu,“ povedal Mečiar o možnom pokračovaní privatizácie. Ak by sa tak stalo, Mečiar je pripravený vyjednávať o zostavení novej vlády, keďže odmieta úradnícku, ktorú by bol v prípade potreby ochotný vymenovať prezident Ivan Gašparovič.
Zatiaľ nie je teda isté, či oslabená koalícia dovládne do júna, za pád Dzurindu by hlasovalo aj KDH. Kresťanskí demokrati sa s ním dostali do sporu aj pri včerajšom rokovaní o vládnom návrhu o predčasných voľbách. Premiér ho totiž odôvodnil odchodom KDH z vlády. Poslanci KDH mu odkázali, že zavádza, lebo vláda sa do menšinového postavenia a krízy dostala už skôr odchodom časti poslaneckého klubu SDKÚ a strany ANO do opozície. „Mám obavy, či po modrom lete a modrej zime tu nenastáva nejaké modré zavádzanie,“ poznamenal Hrušovský. „Príčinou predčasných volieb, nespochybniteľnou, je odchod KDH z koalície,“ trval na svojom Dzurinda.
Pri schvaľovaní predčasných volieb chýbali traja poslanci klubu ANO a štyria nezávislí. Medzi nimi bol aj Ján Drgonec (ANO), ktorý zvažoval, či je vôbec možné ich uskutočniť, keďže Hrušovský ešte ako šéf NR SR vyhlásil riadne voľby na 16. septembra. Poslanci to vyriešili prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa toto vyhlásenie ruší. Neprítomný bol aj Jozef Elsner, ktorého polícia vyšetruje v súvislosti s kupovaním poslancov, a Eduard Kolesár. Ten pred niekoľkými mesiacmi za nejasných okolností vystúpil z klubu HZDS a začal podporovať koalíciu.
Ďalšia schôdza, na ktorej by mal parlament prerokovať zostávajúce zákony, sa začne 14. marca. Niektorí poslanci si myslia, že NR SR by nemala fungovať bez zvoleného predsedu. Podľa Jozefa Miklušičáka (KDH) ústava také niečo nepozná. Dodal, že podpredseda môže zastupovať šéfa snemovne, ale ten musí byť ustanovený.