Problémy neodhalila ani čierna skrinka či analýza trosiek. V záveroch, čo spôsobilo doteraz najväčšiu armádnu leteckú katastrofu, sú vyšetrovatelia zatiaľ opatrní.
Podľa informácií z prostredia ozbrojených síl je jedna z najpravdepodobnejších verzií práve zlyhanie ľudského faktora. Myslia si to aj viacerí bývalí piloti. „Ak sa orientovali podľa Košíc, ktoré mali na dohľad, je možné, že si neuvedomovali svoju polohu a neosvetlený kopec,“ uviedol nedávno bývalý štátny tajomník rezortu a vojenský pilot Jozef Pivarči.
„Stále 50 na 50. Nepripustím ani jednu alternatívu, aby prevážila, lebo nemám dôkazy. Nie je nič potvrdené,“ reagoval v piatok hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký.
Armáda sa však už tento týždeň chystá opäť povoliť lety na všetkých strojoch vrátane antonovov. „Vyšetrovatelia nedošli k tomu, že by nehoda mala priamy súvis s poruchou lietadla tohto typu,“ vysvetlil hovorca ozbrojených síl Milan Vanga. Ako dodal, všetci piloti absolvovali rozbor, ktorý by mal minimalizovať riziká prípadných ďalších nehôd. „Vzišiel návrh opatrení, ktoré sa v najbližších dňoch splnia,“ povedal Vanga. Malo by ísť napríklad aj o preškolenie v oblasti bezpečnostných postupov.
Vojenská prokuratúra by podľa Gardeckého mohla celú vec uzavrieť v krátkom čase. „My by sme už mohli tvrdiť, že o chvíľu vec uzavrieme, musíme však čakať na závery expertných komisií. Pokiaľ nebudú hmatateľnejšie závery, ktoré by nás výrazne posunuli dopredu, nebudem už nič hovoriť,“ vyhlásil prokurátor.
Podľa Vangu ešte stále nie sú preskúmané všetky časti vraku ani porovnané so záznamami komunikácie s vežou a z čiernej skrinky. Stále nikto nedokáže odpovedať na otázku, prečo lietadlo kleslo tak nízko. Objasnil by to záznam komunikácie medzi pilotmi na palube, čo však piloti hovorili, sa už nezistí. Zariadenie, ktoré by zaznamenalo rozhovor posádky, totiž armáda v rámci modernizácie antonovov nenamontovala. Lietadlu rovnako chýbal aj prístroj, ktorý varuje pred bezprostrednou blízkosťou zeme, čo by podľa viacerých expertov mohlo zrážke zabrániť.
Maďarská komisia, ktorá haváriu vyšetrovala súčasne so slovenskou, už svoje pôsobenie skončila. V týchto dňoch odstupujú spis vojenským prokurátorom. „Nie je žiaduce, aby robili dve strany popri sebe,“ vysvetlil Gardecký.
Slovenskí vyšetrovatelia dvakrát vypočuli jediného vojaka, ktorý katastrofu prežil, Martina Farkaša. Ten si však na nehodu nepamätal, niekoľko dní po nej vedel opísať len čo sa dialo po páde. Hoci lekári predpokladali, že si časom môže spomenúť na viac, zatiaľ tretíkrát nevypovedal. „Nekontaktovali sme ho, ani on nás,“ povedal Gardecký. Ako ďalej uviedol, za haváriu zrejme nebude stíhaný nikto z pozemného personálu. „Asi ťažko. To by musel byť veľký obrat vo vyšetrovaní,“ uviedol.
Vojenské dopravné lietadlo An-24 sa zrútilo 19. januára, keď viezlo domov vojakov, ktorí skončili pôsobenie v misii v Kosove. Piloti pred pristátím prešli na vlastnú navigáciu, čo znamená, že neboli navádzaní podľa prístrojov. Nehlásili žiadne problémy a klesali na pristátie. Vzápätí zmizli z radarov, keď narazili na jeden z posledných kopcov v Maďarsku pred slovenskými hranicami. Na palube lietadla bolo 43 ľudí: 28 vojakov, ktorí boli v misii KFOR, osem členov posádky a sedem pracovníkov Generálneho štábu či ministerstva obrany, ktorí robili dohľad nad striedaním jednotky. Medzi 42 obeťami boli tri ženy, veliteľ slovenského kontingentu v Kosove, generálny vikár ozbrojených síl či zástupca veliteľa Centra riadenia operácií.