Marta Aibeková sa po roku vrátila do funkcie podpredsedníčky pre humanitné vedy, Jozef Šimko sa stal podpredsedom pre verejnú správu a Adrián Kromka pre legislatívnu oblasť a mládež.
„Hnutie za demokraciu si po dnešnom dni verí a je presvedčené, že bude parlamentnou politickou stranou,“ povedal novinárom po skončení kongresu Maxon. Ako volebný líder bude Maxon sprostredkovávať a podieľať sa na tvorbe volebného programu HZD, zodpovedať bude za komunikáciu s inými politickými subjektmi a volebnú stratégiu. V prípade neúspechu Maxon skončí s aktívnou politikou.
HZD s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde do volieb samostatne. Právo rozhodnúť o postupe strany i zostavení kandidačnej listiny dostalo vedenie HZD. Kandidačnú listinu, ktorá vzíde z návrhov regionálnych štruktúr, chce HZD definitívne uzavrieť do troch týždňov. Hnutie podľa Maxona plánuje osloviť regionálne osobnosti i známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Na kandidátku sa tak môžu dostať i ľudia, ktorí nebudú členmi strany. Jednotkou na kandidátke by mal byť Maxon ako volebný líder.
Kongres schválil i politickú deklaráciu HZD. Strana sa definuje ako stredová so silným zameraním na národný a sociálny pilier. Maxon upozornil, že hoci HZD zvýrazňuje národný rozmer, odmieta primitívny nacionalizmus.
Dopoludnia funkciu čestného predsedu HZD prijal prezident SR Ivan Gašparovič.
Vzhľadom na to, že pred štyrmi rokmi HZD dosiahlo viac ako trojpercentnú podporu voličov, poberá príspevky od štátu a má i dostatočne širokú členskú základňu, nebude mať podľa Grapu problém so zložením polmiliónovej kaucie potrebnej na účasť vo voľbách.
Ako hostia sa na kongrese zúčastnili predseda frakcie Európskeho parlamentu za Úniu Európy národov Brian Crowley, podpredsedníčka SNS Anna Belousovová, podpredseda Smeru-SD a europoslanec Vladimír Maňka, Eva Hlaváčová za Slobodné fórum, poslanec Jozef Hrdlička za KSS a prítomní boli i zástupcovia ZMOS-u, KOZ a Matice Slovenskej.