Analýza vzniku a pôsobenia Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúrya legislatívne východiská riešenia ich ďalšej existencie, postavenia a pôsobnosti

Úvod

Cieľom tejto analýzy je poskytnúť obraz o špeciálnych inštitúciách – súdu a prokuratúre pred tým, ako sa prijme politické rozhodnutie o ich ďalšom vývoji. Analýza sa snaží priniesť objektívny, odborný, právny, spoločenský a mediálny obraz činnosti a fungovania špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Pretože sa ukazuje, že nejde tak o odborný problém, ako o spoločenský. Akékoľvek prijaté riešenie bude totiž znamenať negatívny mediálny ohlas zo strany opozície. Vládna koalícia tak bude musieť čeliť mediálnym kampaniam a útokom, ktoré však nebudú mať nič spoločné s odbornosťou a bojom proti korupcii. Vznik oboch inštitúcii je od samého začiatku iba politickým riešením, ktorý s odbornosťou nemá nič spoločné. Súdnictvo totiž v minulosti dokázalo rozhodovať korupčné prípady, aj bez špeciálnych inštitúcii a to nielen počas uplynulých ôsmich rokoch. Otázna je však kvalita a dostatok dôkazov v jednotlivých prípadoch. Nedostatky a nezákonnosť z prípravného konania sa totiž vo viacerých prípadoch ani počas hlavných pojednávaní nepodarilo odstrániť a tak vznikol klamlivý dojem, že súdy sú tým najslabším článkom nielen v korupčných prípadoch, ale aj v iných závažných kauzách. Trestný proces pri jednoznačných dôkazoch  dáva minimálnu šancu páchateľom vyhnúť sa trestu. Nedostatok dôkazov a chyby však na súde nemôžu nahradiť mediálne výstupy ministrov a ani policajných funkcionárov. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že v žiadnom prípade nejde o znevažovanie práce sudcov a prokurátorov pracujúcich v týchto inštitúciách.

Vznik špeciálnych inštitúcii

Špeciálny súd bol do sústavy súdov Slovenskej republiky zaradený zákonom 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 267/2004 Z.z. a zákonom č. 371/2004 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004, a to so sídlom v Pezinku, s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky a s postavením súdu vyššieho stupňa rozhodujúceho o trestných veciach osôb majúcich postavenie ústavných činiteľov a prokurátorov a o ďalších vybraných trestných činoch, o ktorých to ustanovoval § 15a v tej dobe účinného Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), a o ktorých to ustanovuje od 1. januára 2006 účinný zákon č. 301/2006 Z.z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2006 Z.z.). Úrad špeciálnej prokuratúry bol zriadený zákonom napriek tomu, že je iba osobitnou súčasťou (organizačnou zložkou) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, teda nie štátnym orgánom tvoriacim sústavu štátnych orgánov prokuratúry Slovenskej republiky. Prokurátor vymenovaný do funkcie v tomto úrade koná len vo veciach patriacich do pôsobnosti Špeciálneho súdu. V ostatných závažných prípadoch ako sú vraždy, drogové gangy prepojené na zahraničie, rovnako dobre organizované skupiny prevádzačov musia dozorovať aj napriek ohrozeniu života radoví prokurátori. Známy je prípad obvineného občana Ukrajiny  Yegorova a spol., kedy došlo k streľbe na bydlisko dozorujúceho prokurátora.

Dôvody vzniku

Vznik Špeciálneho súdu s týmto postavením a pôsobnosťou a v nadväznosti naň vznik Úradu špeciálnej prokuratúry ako jedinej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zriadenej zákonom presadil napriek zásadným nesúhlasným stanoviskám odborných právnických kruhov, vrátane sudcovských organizácií a združení, samosprávy prokurátorov, právnických fakúlt a trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vtedajší podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. A to ja napriek tomu, že v našom ani federálnom právnom poriadku nemá žiadnu pozitívnu históriu. Špeciálne súdne procesy v 50-tich rokoch minulého storočia, spôsobili obrovskú spoločenskú traumu, dali priestor porušovaniu ľudských práv a museli byť nakoniec rehabilitované. Súčasný poslanec Lipšic špeciálne orgány začal v druhej polovici ostatného volebného obdobia prezentovať ako jeden z najdôležitejších právnych nástrojov boja proti organizovanému zločinu a korupcii, do postavenia jedného z najnekompromisnejších bojovníkov proti ktorým sa sám situoval a mediálne prezentoval a prezentuje. Pritom najzávažnejšie prípady ako nájomné vraždy, organizovaný zločin zaoberajúci sa predajom drog, prevádzačstvom, vyberaním tzv. výpalného zostali pred bránami špeciálneho súdu. Toto napokon priznal aj pán Lipšic vo svojom ostatnom poslaneckom návrhu, aby sa na Špeciálny súd dostali aj nájomné vraždy. Uvedené riešenie je absolútne neodborné a nekoncepčné, pretože takéto neodborné  a nepremyslené zásahy do justície nahrávajú iba obžalovaným z najzávažnejších zločinov. Je možné predpokladať, že potom by poslanec Lipšic objavil aj ostatné mimoriadne závažne trestné delikty, ktoré teraz musia po tzv. optimalizácii riešiť sudcovia ôsmich okresných súdov bez špeciálnej ochrany, akýchkoľvek príplatkov. Slovenská republika sa tak dostala do situácie, že najzávažnejšie kriminálne prípady riešia sudcovia s najnižším ohodnotením a s takmer nulovou ochranou.

Z legislatívneho hľadiska pritom pri vzniku oboch týchto špeciálnych inštitúcií nebol zohľadnený ústavný a ani legislatívny aspekt ich postavenia, kreovania a pôsobnosti a už vôbec nie ich vecná opodstatnenosť z hľadiska finančných a materiálnych nákladov.  Efektívnosť ich činnosti nesplnila očakávania ani najväčších optimistov.

 Takto bol do sústavy súdov Slovenskej republiky zaradený Špeciálny súd, na ktorý môže byť pridelený alebo preložený iba sudca, ktorý je podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“, hoci sudcovia sú podľa § 34 ods. 1 písm. f) citovaného zákona osobami na to oprávnenými bez akejkoľvek previerky tohto orgánu štátnej správy (rovnako ako ostatní ústavní činitelia). Počas preverovania sa okrem iného dozvedia tajné služby podrobnosti zo súkromného života sudcu a jeho citlivé a slabé miesta, pretože tie má každý občan. Takto sa sudca stáva nielen prevereným, ale vládna moc má podrobné informácie o jeho slabých miestach a nejde pritom vôbec o podozrenia z nezákonného rozhodovania, korupcie a podobne. Výkonná zložka moci cez svoje policajné orgány a Národný bezpečnostný úrad môžu nielen teoreticky, ale aj prakticky získať vplyv na špeciálnych sudcov a prokurátorov. 14 sudcov špeciálneho súdu sa dá politicky ovládnuť oveľa ľahšie ako 1 300 sudcov všeobecného súdnictva.

Závažným spôsobom a zrejme v rozpore s čl. 150 a čl. 151 Ústavy SR obsadzovaním funkcie špeciálneho prokurátora voľbou Národnou radou SR a  obmedzením riadiacich, kontrolných a usmerňovacích oprávnení generálneho prokurátora SR vo veciach patriacich do právomocí Úradu špeciálnej prokuratúry bolo zasiahnuté do jeho ústavného postavenia pri súčasnom ponechaní jeho plnej zodpovednosti aj za činnosť tejto špeciálnej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry SR.

 Odmeňovanie

Sudcom Špeciálneho súdu a prokurátorom činným v Úrade špeciálnej prokuratúry bol priznaný funkčný príplatok mesačne v sume rovnajúcej sa najprv dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a keďže tento zrejme nebol dostatočne motivačný pre naplnenie funkčných miezd, predovšetkým sudcov Špeciálneho súdu, bol s účinnosťou od 15. apríla 2005 zvýšený na sumu rovnajúcu sa šesť násobku takejto mzdy, čo v súčasnosti (od 1. januára 2006) činí mesačne sumu 103.694 Sk vyplácanú každému sudcovi Špeciálneho súdu a každému prokurátorovi činnému v Úrade špeciálnej prokuratúry spolu so základným mesačným platom rovnajúcim sa 1,3-násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Popri týchto funkčných pôžitkoch bolo šiestim sudcom Špeciálneho súdu v roku 2005 na viac na odmenách vyplatených celkom ďalších 958.000 Sk.

Už samotným týmto zjavne postaveniu a pôsobnosti týchto špeciálnych inštitúcií a pracovnej výkonnosti a efektívnosti činnosti sudcov a prokurátorov v nich pôsobiacich neprimeraným platovým zvýhodnením vznikla situácia evidentne diskriminujúca ostatných sudcov a prokurátorov, ktorí na iných súdoch prejednávajú a vybavujú nielen podstatne väčší počet trestných vecí, ale aj čo do ich skladby a štruktúry minimálne rovnako skutkovo, dôkazne a právne náročných ako boli a sú veci patriace do pôsobnosti Špeciálneho súdu. Táto diskriminácia bola u sudcovského stavu naviac zvýraznená „obligatórnym“ zaisťovaním bezpečnosti osôb a obydlia sudcov Špeciálneho súdu Policajným zborom. Stalo sa tak bez toho, aby existovali konkrétne poznatky o ich ohrození z prostredia tajných služieb a polície (o ktorých by minister vnútra musel byť informovaný). Zvýšená ochrana sa však  mediálne zdôvodňovala a doposiaľ prezentuje tvrdeniami o ich ohrození v súvislosti s výkonom funkcie a stala sa tak súčasťou premyslene organizovanej a realizovanej kampane zdôrazňujúcej výnimočnosť ich postavenia, výberu, objektívnosti, nepodplatiteľnosti a pod., ako elity sudcovského stavu. Paradoxne pritom odvolacie senáty Špeciálneho súdu nemajú žiadnu ochranu. Doterajšia prax ukázala, že sudcovia rozhodujúci o recidivistoch, drogových díleroch a organizovaných skupinách sú oveľa ohrozenejšími. Obžalovaní z korupcie od napríklad radového policajta, cez tzv. veľké ryby, sa bránia úplne inými prostriedkami – kvalitnou obhajobou a uvedomujú si, že prípadným zastrašovaním, či útokom na sudcu sa nedokážu vyhnúť hlavnému pojednávaniu a trestu. Z praxe vyplýva, že viacnásobne trestaní recidivisti súdení na „nešpeciálnych“ súdoch sú voči sudcom oveľa agresívnejší ako obžalovaní na Špeciálnom súde.

Odmeňovanie tzv. kooperujúcich sudcov vyššími platmi, neštandardným kariérnym postupom a poskytnutím iných materiálnych, ale aj nemateriálnych výhod s cieľom stimulovať ich pre prijatie názorov vlády v každom konkrétnom prejednávanom prípade alebo všeobecne, je možné považovať za systémovú a veľmi rafinovanú štátnu korupciu prostredníctvom výkonnej moci. Práve na tento problém upozornila svetová súdna elita už v máji  roku 2000 na medzinárodnej konferencii predsedov najvyšších a ústavných súdov z celého sveta o nezávislosti súdnictva, ktorá sa konala v San Franciscu. Je zarážajúce, že tieto formy neprimeraného zvýhodňovania majúce všetky znaky takejto systémovej korupcie, boli uplatnené voči sudcom a prokurátorom týchto špeciálnych inštitúcií, ktoré mali mať najdôležitejšie postavenie a údajnú nenahraditeľnú pôsobnosť aj v boji proti korupcii.

Financie a výkonnosť

Z civilnej kapitoly rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo za obdobie rokov 2004 až do 30. júna 2006 vynaložených na činnosť Špeciálneho súdu celkom 376.396.000 Sk, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné výdavky predstavovali čiastku 37.227.000 Sk (z toho 27.723.000 Sk u sudcov) a kapitálové výdavky celkom v čiastke 290.153.000 Sk. Okrem toho Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky vynaložil na zriadenie a zabezpečenie ochrany objektu Špeciálneho súdu 17.059.000 Sk a finančné náklady Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vynaložené na ochranu oboch týchto špeciálnych inštitúcií predstavovali za toto obdobie čiastku celkom 39.528.000 Sk.

Popri týchto hľadiskách dokumentujúcich základné údaje finančnej náročnosti, zriadenia a činnosti oboch týchto špeciálnych inštitúcií určených na boj s najzávažnejšou ekonomickou kriminalitou, organizovaným zločinom a korupciou je potrebné súčasne poukázať na to, že v roku 2005 na 45 okresných súdoch v Slovenskej republike napadlo spolu 31.499 trestných vecí, čo predstavuje na jeden okresný súd priemerne 699 vecí. Okresné súdy v Slovenskej republike v roku 2005 vybavili spolu 28.679 trestných vecí (teda 91 % z celkového počtu trestných vecí, ktoré v tomto roku na ne napadli), čo predstavuje na jeden okresný súd priemerne 637 vecí. Pritom na okresných súdoch v Slovenskej republike vybavujú túto trestnú agendu spravidla traja, len výnimočne viacerí ako piati sudcovia.

V období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 napadlo na Špeciálny súd spolu iba 136 vecí, z ktorých tento súd v tomto období vybavil 100 vecí (z toho právoplatne 59 vecí a z nich 27 trestným rozkazom a 4 postúpením), teda 74 % z celkového počtu vecí, ktoré naň napadli. V praxi to znamená, že 14 sudcov (stav k 30. júnu 2006) Špeciálneho súdu právoplatne uzavrelo odpojednávaním iba 28 vecí.

 Tieto údaje jednoznačne svedčia jednak o absolútne nízkej pracovnej zaťaženosti sudcov Špeciálneho súdu oproti sudcom vybavujúcim trestnú agendu na iných (okresných) súdoch konajúcich v prvom stupni, ale aj v porovnaní s vynaloženými finančnými nákladmi na činnosť tejto špeciálnej inštitúcie, o ich nesporne nízkej efektívnosti. O opodstatnenosti tohto záveru svedčia aj poznatky o rýchlosti trestného konania, vrátane predsúdneho, v konkrétnych trestných veciach vybavovaných týmito špeciálnymi inštitúciami.

Komparatistika

Za závažné pochybenie vtedajšieho podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica treba považovať to, že pred zriadením špeciálnych inštitúcií a ani potom nebola vykonaná analýza nápadu trestných vecí patriacich do pôsobnosti Špeciálneho súdu a stavu ich vybavenosti, resp. nevybavenosti. Následne z tejto analýzy neboli prijaté a vykonané opatrenia potrebné na to, aby na Špeciálnom súde pôsobil rozsahu jeho agendy primeraný počet sudcov.

Problematika špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií pre boj s najzávažnejšími, osobitne organizovanými formami kriminality a korupciou, nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Okrem Španielskeho kráľovstva a Írskej republiky v žiadnom inom štáte Európskej únie špeciálny súd neexistuje.

V Španielsku, ktorého príkladom bolo pri zdôvodňovaní potreby vzniku špeciálnych inštitúcií v Slovenskej republike argumentované, je zriadenie špeciálneho súdu všeobecne považované za protiústavné, pritom vlastne ani nemá postavenie špeciálneho súdu porovnateľné so Špeciálnym súdom v Slovenskej republike, lebo (ako vyplýva z jeho názvu ,,Audiencia Nacional“ – t.j. ,,Národný súd“) rieši prípady organizovaného zločinu, korupcie, terorizmu aj obchodovanie s drogami, ak sa týkajú dvoch a viacerých územnosprávnych jednotiek štátu. V Írsku bol špeciálny trestný súd pôvodne zriadený na prejednávanie trestných činov terorizmu a jeho súčasná právomoc je viac zameraná na organizovaný zločin. Špecializované zložky prokuratúry pôsobia v Taliansku, Slovinsku, Grécku, Švédsku, Portugalsku a Poľsku. Treba zdôrazniť, že nejde o špeciálny prokurátorský štátny orgán, ale že všade vznikli pôvodne na boj a súdenie obžalovaných z terorizmu.

V susediacich krajinách nič porovnateľné neexistuje. Naopak ústavy viacerých demokratických štátov vznik špeciálnych senátov zakazujú a to aj napriek tomu, že mali a majú problémy s terorizmom. Napríklad v Nemecku špeciálny súd pomohol Adolfovi Hitlerovi k likvidácii protivníkov. Aj preto Nemecko ani v 70-tych rokoch v čase najaktívnejšieho pôsobenia ultraľavicových teroristických kománd, kedy sa ich obeťou stal aj vtedajší generálny prokurátor, sa k jeho obnoveniu nevrátilo.

V odborných kruhoch sa všeobecne uznáva, že v demokratickom a právnom štáte môžu byť takéto špeciálne súdne inštitúcie zriadené iba výnimočne, v prípadoch ohrozenia základov jeho demokratického zriadenia a jeho územnej celistvosti za súčasného splnenia ďalšej podmienky a predpokladu, ktorou je neschopnosť existujúcich riadnych, resp. nešpeciálnych inštitúcií takúto situáciu zvládnuť. Je zrejmé, že ani jedna z týchto podmienok a predpokladov odôvodňujúcich vznik týchto špeciálnych inštitúcií v Slovenskej republike v dobe ich zriadenia a ani v súčasnosti neexistovala a neexistuje. Slovenská republika je demokratický a právny štát, a nie štát autoritatívny, resp. diktátorský, pre ktorú formu vlády boli a sú tzv. špeciálne súdy typické. Existencia Špeciálneho súdu v Slovenskej republike dáva priestor na úvahy, že iba 14 sudcov dokáže spravodlivo a nestranne rozhodovať, čo vlastne znamená v konečnom dôsledku popieranie právneho štátu.

Záver

Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z.) v § 15 ustanovuje, že konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd (ktorým sa na účely trestného konania rozumie aj vojenský obvodový súd vo veciach patriacich do pôsobnosti vojenských súdov) okrem prípadov, ak Trestný poriadok neustanovuje inak. Takýmto jediným prípadom je Špeciálny súd, ktorý vykonáva konanie v prvom stupni vo veciach patriacich podľa § 14 do jeho pôsobnosti, avšak v postavení krajského súdu, v dôsledku ktorého o riadnych opravných prostriedkoch podaných proti jeho rozhodnutiam rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti dokumentujúce postavenie a výsledky analýzy vzniku, pôsobenia a činnosti Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry je nesporné, že v súlade so záväzkami, ktoré vláda Slovenskej republiky prevzala vo svojom Programovom vyhlásení z augusta 2006 je podľa názoru predkladateľa potrebné nájsť legislatívne východiská riešenia ich ďalšej existencie, postavenia a pôsobnosti a tieto následne v legislatívnom procese zrealizovať. Pri hľadaní takýchto východísk je potrebné na strane jednej rešpektovať ústavný princíp ochrany nadobudnutých práv sudcov a prokurátorov týchto špeciálnych inštitúcií na zákonom im priznaný mesačný funkčný príplatok, na výplatu ktorého im už vznikol podľa platnej právnej úpravy subjektívny nárok, na strane druhej s prihliadnutím na záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády súčasne dosiahnuť tri ciele, ktorými sú:

1.      Prejednávanie všetkých, teda aj trestných vecí na okresnom súde, ako súde skutkovej inštitúcie s tým, aby sa krajský súd stal súdom odvolacím a najvyšší súd súdom dovolacím, zjednocujúcim a zovšeobecňujúcim interpretačnú a aplikačnú prax súdov nižších stupňov;

2.      V zásade rovnaká pracovná zaťaženosť všetkých súdov a sudcov, ktorí na nich prejednávajú trestné veci v prvom stupni pri rešpektovaní primeranosti a efektívnosti na túto ich činnosť vynaložených finančných a materiálnych nákladov;

3.      Odstránenie existujúcej diskriminácie sudcov a prokurátorov nepôsobiacich na Špeciálnom súde a Úrade špeciálnej prokuratúry oproti sudcom a prokurátorom pôsobiacim v týchto špeciálnych inštitúciách, ktorí sú predovšetkým materiálne, osobitne však v odmeňovaní zjavne neprimerane a svojej pracovnej zaťaženosti aj neopodstatnene oproti ostatným sudcom a prokurátorom zvýhodňovaní, pričom práve toto zvýhodňovanie spolu so spôsobom ich výberu resp. náboru môže vytvárať podmienky pre zasahovanie do ich práce a rozhodovania zo strany predstaviteľov výkonnej moci.

Dosiahnuť všetky tri tieto ciele súčasne je podľa názoru predkladateľa možné iba jediným legislatívnym riešením, ktorým je vypustenie Špeciálneho súdu zo sústavy súdov Slovenskej republiky a zmena pôsobnosti a postavenia prokuratúry - organizačnej zložky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zriadenej zákonom, ako Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorej prokurátori sú činní v  trestných veciach patriacich do pôsobnosti Špeciálneho súdu. Táto legislatívna úprava by súčasne predpokladala prechod trestných činov doposiaľ patriacich do pôsobnosti Špeciálneho súdu (ale aj niektorých ďalších korupčných trestných činov a trestných činov verejných činiteľov) do pôsobnosti vecne a miestne príslušných okresných súdov v sídle krajských súdov, sudcovia pôsobiaci na ktorých v prvom stupni prejednávajú aj podľa § 16 platného Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení zák. č. 650/2005 Z.z.) obzvlášť závažné zločiny s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov a skutky spáchané organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, zvýšenie počtu sudcov prejednávajúcich túto trestnú agendu na každom takomto okresnom súde o jedného sudcu (teda spolu o osem sudcov) a priznanie všetkým sudcom vybavujúcim túto trestnú agendu na okresných súdoch v sídle krajského súdu nároku na osobitný funkčný príplatok vo výške 5.000 Sk mesačne.

Toto zvýšenie počtu sudcov by nekládlo žiadne požiadavky na zvýšenie celkového počtu sudcov, pretože sudcovia pôsobiaci na zrušenom Špeciálnom súde pokiaľ by nedali súhlas na preloženie na iný súd, by sa dňom účinnosti takejto legislatívnej úpravy stali sudcami toho súdu, na ktorom vykonávali funkciu pred preložením na Špeciálny súd, alebo ktorý bol s ich súhlasom súdnou radou určený pri ich pridelení na Špeciálny súd. Prokurátori činní v Úrade špeciálnej prokuratúry by aj po zmene jej  pôsobnosti a postavenia na špeciálnu súčasť generálnej prokuratúry (ktoré postavenie má aj vojenská súčasť generálnej prokuratúry)  zostali jej prokurátormi, čo platí aj o ostatných jej zamestnancoch v štátnej a verejnej službe. Aj po tejto zmene pôsobnosti a postavenia špecializovanej súčasti generálnej prokuratúry  budú prokurátori plniť úlohy pred začatím trestného konania a v prípravnom konaní o najzávažnejších trestných činoch a korupcií a trestných činoch verejných činiteľov, ktoré po vypustení Špeciálneho súdu zo sústavy súdov Slovenskej republiky prejdú do pôsobnosti okresných súdov v sídle krajského súdu (a vo veciach patriacich do pôsobnosti vojenských súdov na všetky tri vojenské obvodové súdy), s tým že špeciálna súčasť generálnej prokuratúry a prokurátori v nej činní budú plniť úlohy v oblasti riadenia, organizovania, koordinácie, usmerňovania a kontroly podriadených prokuratúr v tejto ich činnosti. Z tohto dôvodu navrhované legislatívne riešenie by predpokladalo ponechať tým prokurátorom, ktorí budú vybavovať túto agendu, tie osobitné oprávnenia, ktoré zákon poskytuje prokurátorom činným v Úrade špeciálnej prokuratúry. Navyše zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov umožňuje podľa § 113 ods. 1 priznať prokurátorom vykonávajúcim svoju funkciu na úseku boja s organizovaným zločinom alebo najzávažnejšej protispoločenskej činnosti osobitný príplatok až do výšky 5.000 Sk mesačne. Súčasne by sa obnovili riadiace a kontrolné oprávnenia generálneho prokurátora voči prokurátorom činným v tejto špeciálnej súčasti generálnej prokuratúry v rozsahu zodpovedajúcom jeho plnej zodpovednosti za jej činnosť tak, ako je to u vojenskej súčasti generálnej prokuratúry s tým, že špeciálny prokurátor by mohol mať postavenie námestníka generálneho prokurátora. V neprospech tohto legislatívneho riešenia, nemôže svedčiť ani potreba prechodnými ustanoveniami riešiť aj príslušnosť súdov na konanie vo veciach, v ktorých už bola podaná obžaloba na Špeciálny súd, a v ktorých tento ešte nerozhodol, resp. rozhodol, avšak nie právoplatne, a v ktorých môže vzniknúť potreba zopakovať už Špeciálnym súdom vykonané hlavné pojednávanie so všetkými s tým súvisiacimi dôsledkami na rýchlosť konania v konkrétnej veci. Počet takýchto trestných vecí je totiž aj a predovšetkým vzhľadom na celkový nízky nápad vecí, v ktorých bola na Špeciálny súd podaná obžaloba (do 30. júna 2006 spolu 136 vecí), a v ktorých tento buď vôbec nerozhodol (36 vecí) alebo rozhodol neprávoplatne (77 vecí), nepatrný. Treba v tejto spojitosti poukázať aj na to, že ak prvostupňový špeciálny súd rozhodoval zákonne a kvalitne (77 vecí) odvolací súd ich potvrdí. Súčasne potreba zopakovania hlavného pojednávania môže vzniknúť a spravidla tiež vzniká aj z iných objektívnych dôvodov, než akým je vypustenie súdu zo sústavy súdov Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o plnenie úloh prokurátora v konaní pred súdom v týchto veciach, s využitím svojho zákonného oprávnenia o určení výnimky z príslušnosti podriadených prokurátorov, môže generálny prokurátor zabezpečiť, aby takéto úlohy aj na hlavnom pojednávaní na vecne a miestne príslušnom okresnom súde v sídle krajského súdu plnil naďalej ten prokurátor, ktorý ich doposiaľ plnil v konaní vedenom na Špeciálnom súde. Preto predkladateľ považuje túto alternatívu za jedine Ústavou SR rešpektujúce legislatívne riešenie, ktorým je možné dosiahnuť všetky tri ciele vyplývajúce zo záväzkov, ktoré na seba v súvislosti so špeciálnymi nástrojmi a inštitúciami v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení z augusta 2006 prevzala.

Zdroj: www.rokovania.sk