Prezidentské voľby ´08

  
Kandidáti (zľava): John McCain, Barack Obama, Hillary Clintonová

Ako funguje systém amerických primárnych volieb

Všetko sa to skončí v novembri. Demokratický kandidát a republikánsky kandidát skrížia zbrane v prezidentských voľbách a na konci bude známy ďalší šéf Bieleho domu. K novembru a i k samotnému určeniu kandidátov ale smeruje dlhá cesta - obe veľké strany, republikáni i demokrati najskôr svojho kandidáta musia vybrať. Na to slúži proces známy ako primárne voľby a volebné zhromaždenia.

Kandidátov vyberá všetkých 50 štátov, závislé územia i teritóriá. Každý z nich má svoje vlastné pravidlá. Tie treba vynásobiť dvoma, pretože odlišnosti sú i medzi republikánmi a demokratmi. V základných črtách sa však dá popísať celý proces od voličovho rozhodnutia až po novembrové voľby.

Dôležité je uvedomiť si niekoľko vecí:
- o tom, kto bude kandidátom na prezidenta, rozhodujú voliči nepriamo
- kandidáta vyberá celoamerický nominačný stranícky zjazd (demokrati v auguste, republikáni v septembri)
- na nominačnom zjazde strany sa zídu delegáti zo všetkých štátov USA, pridružených území a terirórií (Portoriko, Guam...), svojich zástupcov majú i republikáni a demokrati, žijúci v zahraničí
- nominačný snem rozhoduje jednoduchou väčšinou (u demokratov je 4040 delegátov, u republikánov 2345 delegátov)

Delegáti:
Počet delegátov, ktorých na snem vyšle každý štát, určuje celoamerická strana. Počet delegátov nemusí byť závislý od počtu obyvateľov, skôr ide o odmenu za stranícku poslušnosť.

Príklad:
New Jersey a Georgia sú približne rovnako ľudnaté štáty. Omnoho viac demokratických delegátov má ale New Jersey - pretože si zvolil demokratického guvernéra i oboch senátorov, zatiaľ čo v Georgii sú všetci traja republikáni. Na republikánsky zjazd preto zase posiela omnoho viac delegátov Georgia ako New Jersey).

Delegátov pre celoštátny nominačný snem však treba tiež zvoliť - v jednotlivých štátoch. Preto sa od nominačného snemu vrátime na začiatok k voličom.

Voliči:
Pravidlá pre to, kto môže voliť, sa líšia štát od štátu. V niektorých štátoch môžu republikánskeho kandidáta vyberať len republikáni a demokratického zase len registrovaní demokrati. Inde nie sú takí prísni a umožnia v straníckych primárkach voliť i nezávislým. A niektoré štáty povoľujú dokonca voliť i členom tej druhej strany. Všade však platí, že každý má len jeden hlas a musí si rozmyslieť, kde chce voliť.

Systém:
Najväčší rozdiel medzi demokratickým a republikánskym spôsobom voľby je v použití systému.

- demokrati používajú pomerný systém (Príklad: Obvod A vyberá 10 delegátov. Vo voľbách získa Hillary 50% hlasov, Obama 30% a Edwards 20%. Delegátov si podelia v pomere 5:3:2).
- republikáni viac využívajú väčšinový systém. (Príklad: Obvod B vyberá 10 delegátov. McCain získa 51% hlasov, Huckabee 49%. Všetkých 10 delegátov ide McCainovi.)

Systém môže byť väčšinový buď na úrovni obvodov alebo na úrovni celého štátu. (Príklad: štát má dva obvody, v oboch hlasuje rovnaký počet ľudí. V jednom získa McCain 90% a Huckabee 10%, v druhom Huckabee 80% a McCain 20%. Všetci štátni delegáti idú ale McCainovi, lebo celkovo získal viac hlasov)

Komplikovanosť systému výberu nominanta umocňuje i to, že niektoré štáty volia v primárnych voľbách a niektoré vo volebných zhromaždeniach.

- primárne voľby sú klasické voľby, podobné našim. Volič odovzdá svoj hlas, na konci sa hlasy spočítajú a všetko je jasné.
- volebné zhromaždenia sú dlhotrvajúci proces. Volič príde na zhromaždenie, kde diskutuje. Potom vyjadrí svoje sympatie kandidátovi. Tento proces prebieha opakovane - po prvom kole priaznivci slabých kandidátov, ktorí nemajú 15% preskupia svoje sily a pridajú sa k silnejším. Podľa rozloženia síl sa vyberú zástupcovia, ktorí sa neskôr zúčastnia na okresnom kole. Proces sa opakuje. Nasleduje krajské kolo. Proces sa opakuje. Nasleduje štátne kolo...

Na začiatku sme si ale povedali, že kandidátov nevyberajú priamo voliči, ale delegáti. Voliči však nemajú dosah ani na to, aby ovplyvnili celkové zloženie delegátov. Delegátov je totiž viac druhov.

Rozdelenie delegátov:
a) obvodní - to sú tí, ktorých zvolia voliči, delegátov pre jednotlivé obvody určí kandidát. Obvodní delegáti majú povinnosť hlasovať za kandidáta podľa výsledkov
b) voľní - nie sú volení podľa obvodov, ale zväčša podľa pomeru hlasov celoštátne a vyberajú ich obvodní delegáti na štátnom zjazde. Väčšinou majú povinnosť hlasovať za kandidáta. (Ich úlohou je napríklad zaručiť primeraný pomer mužov a žien)
c) voľní dosadení - sú to stranícki funkcionári a úradníci, starostovia veľkých miest atď. U demokratov väčšinou musia dopredu povedať, koho chcú podporiť, no nezávisí to od výsledkov volieb. U republikánov podporu vyjadriť nemusia (zohrávajú úlohu superdelegátov)
d) superdelegáti - sú len u demokratov. Sú to významní politici (napríklad guvernér alebo senátori, ak sú z tej-ktorej strany). Môžu hlasovať za koho chcú. Úlohou superdelegátov a dosadených delegátov je pôsobiť ako poistka, ak by hrozilo zvolenie nevyhovujúceho kandidáta, môžu ho zastaviť)

Príklad 1:

Demokratická strana štátu XY má na nominačný zjazd dodať 100 delegátov. Zorganizuje preto primárne voľby. Štát je rozdelený do piatich rovnako ľudnatých obvodov. Obvod A dodá 15 delegátov, obvody B, C, D po desať a obvod E päť.

Po spočítaní hlasov a prepočte na delegátov je rozdelenie síl takéto:
A: Clintonová 10, Obama 5
B: Clintonová 5, Obama 3, Edwards 2
C: Obama 8, Edwards 2
D: Clintonová 7, Obama 3
E: Clintonová 5

Na nominačný zjazd demokratov v štáte XY preto príde 27 obvodných delegátov za Clintonovú, 19 za Obamu a 4 za Edwardsa. To je však stále len 50 delegátov. Keďže štát XY má guvernéra demokrata, jedného senátora demokrata a osem demokratických kongresmanov, dostal od celoamerickej Demokratickej strany 10 miest pre superdelegátov. Tí sú všetci kamaráti buď s Hillary Clintonovou alebo jej manželom a preto bez ohľadu na výsledky budú voliť ju. Obvodní delegáti preto rozdelia zostávajúcich 40 miest - 20 pre seba zaberú funkcionári v pomere 3:2 medzi Clintonovú a Obamu, na zvyšných dvadsať miest zvolia voľných delegátov v pomere 3:2 medzi Clintonovú a Obamu. (čiže 12 ďalších delegátov pre Clintonovú, 8 pre Obamu).

Výsledok:
Clintonová dostane: 27 obvodných delegátov + 12 voľných delegátov + 12 voľných dosadených delegátov + 10 superdelegátov = 61 delegátov

Obama dostane: 19 obvodných delegátov + 8 voľných + 8 voľných dosadených = 35 delegátov
Edwards dostane: 4 obvodných delegátov

Príklad 2:

Republikánska strana štátu XY má na nominačný zjazd dodať 100 delegátov. Zorganizuje preto primárne voľby. Štát je rozdelený do piatich (rovnako ľudnatých) obvodov. V štáte platí zásada víťaz berie všetko na obvodnej úrovni.  Obvod A dodá päť delegátov, obvody B, C, D po desať a obvod E 15.

Výsledky sú nasledovné
A: Romney 70% McCain 15%, Huckabee 15%   = Romney 5 delegátov
B: McCain 80% Huckabee 20% = McCain 10 delegátov
C: McCain 51% Huckabee 49%= McCain 10 delegátov
D: Huckabee 60% McCain 20% Romney 20% = Huckabee 10 delegátov
E: Huckabee 51% Romney 29% McCain 20% = Huckabee 15 delegátov Na nominačný zjazd republikánov v štáte XY preto príde 25 obvodných delegátov za Huckabeeho, 20 za McCaina a 5 za Romneyho. To je však stále len 50 delegátov.

Na štátnom zjazde svoju podporu vyjadria aj desiati významní republikáni, takzvaní voľní dosadení delegáti - 5 podporia Huckabeeho a 5 podporia Romneyho - bez toho, aby sa držali výsledkov akýchkoľvek volieb Na štátnom zjazde sa rozdelia i voľní delegáti. Zjazd sa dohodne, že všetci pôjdu kandidátovi, ktorý celoštátne získal najviac hlasov. To je v tomto prípade Huckabee.

Konečný výsledok preto je:
Huckabee 25 obvodných + 40 voľných + 5 voľných dosadených = 70 delegátov
McCain 20 obvodných delegátov
Romney 5 obvodných + 5 voľných dosadených = 10 delegátov

Pomery medzi obvodnými, voľnými, voľnými dosadenými a superdelegátmi sa menia štát od štátu. V niektorých štátoch môže byť dôraz na obvodných, iné zasa uprednostňujú voľných delegátov.

Volebné zhromaždenia:
V prípade volebných zhromaždení sa proces mierne líši. Keďže sa neodovzdávajú oficiálne hlasy, žiaden z účastníkov vyšších kôl väčšinou nie je ničím viazaný a môže meniť názor. (To sa líší štát od štátu, niektoré vyžadujú, aby podporili daného kandidáta aspoň v prvom kole.) Delegáti sa vyberajú až na štátnom nominačnom zjazde.

Zdroj: Miloslav Surgoš, Pravda