Ľudia majú rok na vrátenie pôdy

Po celý tento rok sa môžu hlásiť o svoje pozemky občania, ktorým štát odňal pôdu v rokoch 1948 až 1989. Je to posledná šanca pre ľudí, ktorí si nestihli vybaviť reštitúciu - navrátenie pozemkov podľa federálneho zákona o pôde z roku 1991.

28.01.2004 08:55
debata

Navrátenie vlastníctva k pôde umožňuje zákon č. 503/2003 Z. z. Zákon vyšiel v decembrovej Zbierke zákonov a možno ho nájsť aj na internetovej stránke NR SR (www.nrsr.sk). Lehota na uplatnenie vlastníckych nárokov začala plynúť prvého januára 2004 a vyprší 31. decembra tohto roku.

Štát v súčasnosti eviduje vyše 578-tisíc hektárov pôdy tzv. nezistených vlastníkov. Je to dostatočné množstvo na uspokojenie všetkých oprávnených osôb. Podľa prieskumu ministerstva pôdohospodárstva sa totiž predpokladá, že o pôdu sa môže prihlásiť zhruba päťtisíc občanov. Potenciálni reštituenti môžu požiadať predbežne o vydanie zhruba 43-tisíc hektárov pôdy.

Žiadateľ o vrátenie pozemkov musí na vydanie pôdy predložiť doklady potvrdzujúce ich vlastníctvo. Štát vráti občanovi – oprávnenej osobe maximálne 150 hektárov poľnohospodárskej alebo 250 hektárov všetkej pôdy.

Do redakcie neustále prichádzajú listy čitateľov, ktorým robí problém výklad pozemkového práva. Ľudia si často zamieňajú reštitúcie pôdy s nevyriešenými dedičstvom pozemkov. To hlavné, čo ľudí zaujíma, je, ako majú postupovať pri získaní odňatej pôdy. Na konkrétne otázky odpovedá právnik Milan Štefanovič. V odpovediach, ktoré zverejňujeme, môžu nájsť riešenie svojho problému aj ďalší občania.

 

Na otázky čitateľov Pravdy odpovedá právnik Milan Štefanovič, odborník na pozemkové právo

Otília Boboková, Trenčín: Starý otec zomrel v roku 1981 a zanechal závet, v ktorom sa uvádza, že ,,poľnohospodársku pôdu v užívaní štátneho majetku odkazujem československému štátu". V dedičskom konaní a potom aj Krajský súd v Bratislave rozhodol, že ,,poľnohospodársku pôdu, ktorá je v užívaní socialistickej organizácie, nadobúda československý štát – zastúpený ONV – finančným odborom v Trenčíne v celosti". Na základe tohto rozhodnutia zapísali do vlastníctva štátu aj lesné pozemky v užívaní štátnych lesov, pritom sa nikde neuvádzalo, o aký druh pozemkov ide. Akým spôsobom by sme mohli získať pozemky od štátu?

V súlade so závetom prešli na štát tie poľnohospodárske pozemky, ktoré patrili vlastnícky na meno starého otca a ktoré užíval štátny majetok. Adresát i objekty prevodu dedením sú jasné. Lesné pozemky na štát nemohli prejsť. Odvolali ste sa, ale neuvádzate, prečo krajský súd rozhodnutie nezmenil. Podľa toho, čo uvádzate, lesné pozemky prevzal štát bez právneho dôvodu, a teda v zmysle zákona č. 503/2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom podľa § 3 ods. 1 písm. o vám obvodný pozemkový úrad lesné pozemky vráti v rozsahu dedičského podielu. Navyše pritom v liste uvádzate, že ste objavili pozemky zapísané ešte na prastarého otca. To je novoobjavený majetok, ten nemohol byť ešte v testamente, preto sa naň vzťahuje normálny dedičský nárok delením alebo dohodou medzi oprávnených dedičov v riadnom dedičskom konaní (požiadajte o dodatočné dedenie k novoobjavenému majetku, nie reštitúciou na obvodnom úrade).

Mária Demeterová, Ilava: Rodičom bola pridelená pôda výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Táto pôda bola zabratá na základe nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. o konfiškáciách. Máme nárok na vrátenie pôdy ako dedičia?

Z vašich údajov nevedno, kto je vlastníkom a kto užívateľom tejto pôdy. Nájdite v prvom rade v pozemkovej knihe výpis listu vlastníctva. Tak zistíte, kto je v ňom zapísaný ako vlastník pôdy. Ak je to váš otec, potom požiadajte o dedičské konanie na okresnom súde v regióne, kde vaša pôda leží. Pôdu zdedíte.

Ak je v pozemkovej knihe zapísaný štát, potom predložte doklady, že pôda patrila nebohému a jedným z dokladov bude aj prídelová listina povereníctva. V mnohých prípadoch sa totiž prídel zrušil. To posúdi obvodný pozemkový úrad, ktorému s dokladmi predložte svoju žiadosť o reštitúciu, ak je pôda písaná v evidencii nehnuteľností v katastri na štát. Doklady získate na katastrálnom úrade podľa miesta pozemkov.

Milan Kukla, Martin: Máme vlastnícky list na pôdu, ktorá bola pridelená ako konfiškovaná. pôda. Prídelová listina je zo dňa 25. marca 1948. Družstvo, ktoré pôdu obhospodaruje, oznámilo, že o pozemky sa prihlásil aj ich dostal ich pôvodný majiteľ. Tým družstvo vybavilo náš problém. Môžeme pozemky dostať v inom kraji?

Otázku vlastníctva k pozemkom nerieši družstvo, ani ten, kto pozemok užíva. Vlastníctvo sa preukazuje listom vlastníctva z katastra nehnuteľností a majiteľ potom s pozemkom disponuje, berie si ho do vlastného užívania alebo dá pozemok do nájmu, komu sám chce. U vás je dôležitá odpoveď, či ste vlastníkom daného pozemku, alebo nie. Je to otázka dokladov, ktoré máte. Ak máte list vlastníctva na meno svojich rodičov, požiadajte o dedičské konanie. Na koho je zapísaný pozemok v evidencii nehnuteľností? Na štát?

Na základe dokladov vám patrí rozhodnutie orgánu o reštitúcii, teda vrátení pozemku, keďže medzitým bol vo vlastníctve štátu. Ak vám pozemok vracajú, potom je tu problém preto, lebo konfiškovaný pozemok vrátili pôvodnému majiteľovi. V tom prípade zákon poskytuje prvé právo na vydanie, a teda vrátenie tomu, komu bol pozemok skonfiškovaný ako prvému. Vy ste na druhom mieste, a teda už nedostanete pôvodný pozemok, ale na inom mieste, náhradný, s tou istou výmerou a bonitou. Uvádzate, že by ste chceli pozemok v inom kraji. To je možné, náhradné pozemky vydáva Slovenský pozemkový fond, teda ak máte reštitučné rozhodnutie, potom žiadajte SPF o náhradný pozemok. Dohodnite sa s fondom, kde majú možnosť vám náhradný pozemok vydať. Ak by vám nemohli pôdu vydať, potom vám zaplatia náhradu v peniazoch. Nemôžete však SPF prinútiť, aby vám dali pozemok tam, kde chcete, bude to vec dohody, alebo vám zaplatia náhradu.

Milan Bernát, Prešov: V našej obci v roku 1991 obecný úrad vydal súhlas na dočasné užívanie ornej pôdy pre 8 uchádzačov z obce. Pozemky sú v blízkosti zastavanej časti obce. Občania si pozemky hneď podelili na stavebné parcely. Máme listy vlastníctva a nesúhlasili sme so záberom. Noví vlastníci majú listy vlastníctva a tvrdia, že pozemky získali vydržaním alebo bezplatným prevodom. Písomne sme upozornili na rozpor obecný aj pozemkový úrad už v roku 1992 Je to bezvýsledne.

Najprv ide o problém stavieb na cudzích pozemkoch a potom o otázku samotného vlastníctva k danému pozemku. Podľa starších predpisov bolo možné stavať na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníka a máme veľa vlastníkov pozemkov, na ktorých postavili cudzí. Dnes stavebný zákon také stavby nedovoľuje, stavebník musí preukázať v prvom rade, že je vlastníkom pozemku, ináč stavebné povolenie nedostane. Takto sa teraz uplatňuje zásada, že majiteľ pozemku je automaticky vlastníkom stavby. Nevzťahuje sa to na predchádzajúce prípady a zákonná úprava a priamo ústava vychádzajú zo zásady, že každý vlastník je plne chránený, teda majiteľ stavby má svoju ochranu, t. j. má právo stavbu užívať aj s prístupovou cestou, majiteľ pozemku dostáva novými predpismi (zákonom o nájme) plné právo na ochranu svojho vlastníctva. Ani jedného nemožno navzájom vyvlastniť. Platí zásada trhu – dohodnite sa, kúpte si pozemok alebo kúpte si stavbu, a to dohodou. Riešenie sa našlo pri záhradkárskych osadách a pri stavbách štátnych a obecných, tam sa dovolilo pozemky vyvlastniť.

Vlastníctvo k pozemkom a právo stavať mohlo vzniknúť v minulosti podľa Občianskeho zákonníka, zriadením práva osobného užívania. Je možné, že stavby sú v súlade s vtedajším zákonom. Treba zistiť, či máte právo, aby ste požiadali reštitúciou o náhradné pozemky, a to rozhodnutím obvodného pozemkového úradu. Pozemky noví majitelia nemohli získať vydržaním.

Poľovnícky spolok, Cinobaňa, Rudolf Radocha, Borský Sv. Jur: Trvalé trávne porasty a pasienky urbariátu sú od roku 1949 v užívaní JRD Cinobaňa. Družstvo je od roku 1998 v konkurze. Správca konkurznej podstaty odpredal zhruba 80 ha urbárskych podielov súkromným osobám bez súhlasu podielnikov a valnej hromady Časť urbárnikov, 33 %, sú neznámi vlastníci. Čo dostanú reštitúciou, keď pôda je predaná? Žalobu sme podali v júni minulého roka. Máme obavy, že súdne konanie sa môže predlžovať aj niekoľko rokov a reštitučné nároky neznámych vlastníkov musia byť skončené do konca tohto roka.

Urbárske pasienky prešli do vlastníctva jednotného roľníckeho družstva. Urbárnici sú vlastníkmi podielov, urbárske spoločenstvo nie je vlastníkom. Podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde mali urbárnici, teda majitelia urbárskych pasienkových podielov požiadať o reštitúciu. Rozhodnutím by sa vám vrátilo vlastníctvo. Tým by prestalo byť JRD vlastníkom. Vy ste tak neurobili, nereštituovali ste pasienky, preto správca konkurznej podstaty v súlade so zákonmi oprávnene odpredal príslušné časti. Pravdepodobne ste si vyžiadali späť právo na lesy, najmä k poľovnému právu.

Ak ste žiadali o reštitúciu (známi spoluvlastníci urbárnici) do konca roka 1992, mali ste si vybaviť list vlastníctva, vlastnícke právo, aby zaniklo vlastnícke právo družstva. Ak ste tak urobili, správca konkurznej podstaty nemohol pozemky predať a noví majitelia nie sú ich vlastníkmi.

Nový reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. umožňuje všetkým spoluvlastníkom urbárskych podielov, aby sa individuálne alebo spoločne prihlásili o reštitúciu. Môžete tak urobiť v priebehu roka 2004 písomne na obvodnom pozemkovom úrade a môžete tak urobiť aj spoločne s podpismi každého spoluvlastníka podielov. Môžu tak do konca roka 2004 urobiť aj neznámi spoluvlastníci. Ak tak neurobia do konca decembra, majetok im prepadne, a teda zostanú ich podiely vo vlastníctve družstva. Vy máte vytvorené urbárske pozemkové spoločenstvo a jeho členmi budú aj novoobjavení spoluvlastníci. Mali by ste mať v stanovách (v zmluve o založení) splnomocnenie, aby za všetkých konalo predstavenstvo alebo predseda s hospodárom a pod.

Reštitučným rozhodnutím získate v podstate naspäť všetky pasienky, ale nevydajú vám tie, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb. Dostanete aj tie pasienky, ktoré medzitým kúpili právnické osoby a oni dostanú ako náhradu iné, podobné, náhradné pozemky a vám ako urbárnikom vydajú zasa náhradné pozemky za tie, ktoré si odkúpili súkromné, fyzické osoby. Náhradné pozemky musí vydať (alebo uhradiť v peniazoch) Slovenský pozemkový fond.

Urbárske pasienky, aj keď boli družstvom rozpredané, sa reštituujú, ale vydávajú sa náhradné pozemky za také, aké boli voľakedy zabraté.

Juraj Pastorek, Záriečie: Od roku 1960 sme dali za celú rodinu všetky polia do JRD. Teraz si žiadam polovicu pôdy naspäť, lebo družstvo zle hospodári. Pôdu si však privlastnil štát. Môžem ju reštituovať? Ako postupovať?

Na všetky pozemky si vyzdvihnite z katastra listy vlastníctva, kde figuruje ako vlastník váš otec či starý otec a požiadajte okresný súd o dedičské konanie (so spoludedičmi sa dohodnite na podieloch).

Marta Masárová, Bratislava: V roku 1992 sme premeškali termín reštitúcie. Máme ešte nárok na vrátenie pôdy, ak už bola vrátená iba jednému z dedičov? Dvaja dedičia zmeškali prvý termín. Ak áno, kam podľa žiadosť?

V období do roku 1989 sa prepisovali poľnohospodárske pozemky spravidla na jedného z dedičov. Notári robili nátlak a ľudia o polia nemali záujem. Krivdu napravil zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a dovolil nové prerozdelenie podľa podielov, ako to bežne priznával Občiansky zákonník. Vtedy bola stanovená lehota na prerozdelenie podľa podielov do 30. júna 1993. Táto lehota sa neobnovuje, reštitučný zákon sa na ňu nevzťahuje.

Juraj Szanyi, Jablonov nad Topľou: Zobrali nám do pozemkových úprav vinice. Na základe reštitučného zákona sme pozemky dostali uznané naspäť, ale devastované, je tam aj cesta. Žiadame úhradu na rekultiváciu, aj súdnou cestou. Ako dosiahneme vyplatenie náhrady?

Žiadate o náhradu za škody, ktoré vznikli na pôde počas jej užívania družstvom. To, že vám patrí náhrada, je uznané. Ide len o to, aby vám zodpovedné zložky náhradu vyplatili. Ako vymôcť náhradu od správy ciest, obce a od družstva, nie je otázka pozemkového práva. Problém sa rieši reorganizáciou verejnej správy, a napokon je to vec náhrady škody, teda cestou súdu.

Viliam Šebán, Žilina: V roku 1952 a v roku 1967 vyvlastnili pozemky pre nemocnicu a zaplatili. V roku 1955 a v roku 1966 tieto pozemky štátny notár dedičsky previedol na dediča. Môžeme to reštituovať?

Ak boli pozemky riadne vyvlastnené a zaplatené a začali sa užívať na účely, pre ktoré boli vyvlastnené, potom dedičské rozhodnutia boli vydané omylom preto, lebo zmena vlastníctva nebola včas (alebo vôbec) prevedená na nového majiteľa. Reštituovať je možné, len ak sa pozemok nezačal užívať na vyvlastnený účel.

debata chyba