Ako možno usporiadať vlastníctvo pôdy

Na otázky čitateľov odpovedá Ing. Ľubomír Suchý a JUDr. Pavol Bielik z odboru pozemkových úprav sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva SR.

25.11.2004 00:00
debata

Mnohí čitatelia nemajú jasno v tom, ako a v ktorých prípadoch pri usporiadaní vlastníctva postupovať. Môžu nájsť nejakú pomoc alebo radu aj na ministerstve pôdohospodárstva?

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Otázky čitateľov sú vo väčšine smerované do roviny občiansko-právnych vzťahov. Pýtajú sa na vydržanie, dedičské konania, zámenne zmluvy a podobne. S takými otázkami by sa mali obrátiť na advokátov. Platná právna úprava totiž neupravuje nijaké kompetencie v uvedenej oblasti občiansko-právnych vzťahov pre Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. V odpovediach vychádzame z vlastných skúseností pri aplikácii príslušných právnych noriem a chceme zdôrazniť, že naše názory nemožno použiť v prípade súdnych sporov. Otázky obyčajne ani neobsahujú dostatok informácií na poskytnutie rady pre ďalší postup. Občiansko-právne spory sú oprávnené riešiť len príslušné súdy.

Vydržanie vlastníctva

Čitateľka z Popradu tvrdí, že po mame zdedili pôdu, ale nie všetku, keďže jej brat si ešte predtým privlastnil časť pozemku, 450 štvorcových metrov. Zvyšok, 858 štvorcových metrov pôdy sa stalo predmetom dedičského konania po matke. O štyri roky neskôr, v roku 2000, brat našej čitateľky vraj v rámci vydržania nadobudol vlastníctvo aj k tejto pôde. Za akých podmienok možno vlastníctvo k pozemku vydržať?

Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním osvedčuje notár v zmysle § 63 zákona číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice na účel zápisu do katastra nehnuteľností.

Práve z dôvodu častého zneužívania notárskych osvedčení novela notárskeho poriadku, účinná od 1. decembra 2000, sprísnila podmienky notárskej zápisnice. Okrem iného musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza.

Potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním možno aj podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Správny orgán, ktorým je v súlade s ustanovením § 3 odsek 2 uvedeného zákona buď katastrálny úrad, alebo pozemkový úrad, na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené citovaným zákonom. Návrh pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu posúdi komisia, ktorá si môže vyžiadať svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi.

Reštitúcie

V niektorých obciach, medzi inými aj v Tekovskej Breznici, bol voľakedy urbár a neskôr urbárske pozemky prešli zo zákona do vlastníctva roľníckych družstiev. Možno teraz do konca roka požiadať o vrátenie takej pôdy pôvodným vlastníkom, ktorí sú podielnici urbáru?

V prvom rade je potrebné posúdiť, na základe akého právneho predpisu prešli pozemky do vlastníctva alebo užívania roľníckeho družstva. U urbárov išlo spravidla o odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V týchto prípadoch sa postupovalo podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Zákon č. 503/2003 Z. z. zánik užívacích alebo vlastníckych práv už nerieši, z dôvodu, že nedošlo k prechodu vlastníctva na štát spôsobom uvedeným v § 3 odsek 1 písm. a až t.

V katastri obce Veľké Kršteňany sa náš čitateľ na základe zákona č. 220 z roku 1991 prihlásil k podielu, ide o lesy a pasienky. Nebýva v obci a v čase uplatnenia nároku nepredložil doklad o občianstve. ,,Všetok môj podiel prešiel na môjho brata, hoci sme požiadali všetci o svoj podiel. Medzitým brat zomrel a pozemok dedili jeho deti. Takto som o majetok po rodičoch prišiel. Súd skonštatoval, že môj nárok bol premlčaný. Vzťahuje sa na nás teraz zákon číslo 503 z roku 2003, na základe ktorého možno do konca roka požiadať o neprávom zhabané majetky?

Podľa formulácie otázky sa nedá jednoznačne identifikovať, o aké majetkové podiely k lesom a pasienkom sa oprávnené osoby prihlásili. Podľa nášho názoru občan neuviedol správne číslo právnej normy. Mohlo ísť o zánik niektorých užívacích práv v zmysle § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Ako občan sám uvádza, príslušný súd konštatoval premlčanie nároku. Podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku skutočností uvedených v § 3 odsek 1 písm. a až t.

Rodičia mojej netere mali pozemky na Slovensku, zomreli však v zahraničí. Na koho by sme sa mali obrátiť, ak sa o pozemky uchádzame?

Z pohľadu zákona č. 503/2003 Z. z., na základe ktorého sa uplatňujú do konca roka nároky na vrátenie vlastníctva k pozemkom, nie je podstatné, kde zomreli vlastníci pozemkov. Ak spĺňate podmienky uvedené v § 2 uvedeného zákona, môžete podať žiadosť na príslušný obvodný pozemkový úrad, v ktorého obvode sa pozemky nachádzajú.

Usporiadanie spoluvlastníctva

Štyria máme v spoluvlastníctve pôdu, pričom dvaja z nás majú české občianstvo. Je cudzie štátne občianstvo prekážkou pri usporiadaní vlastníctva? Môže sa o pôdu uchádzať aj cudzí štátny príslušník?

Ak jeden alebo dvaja z podielových spoluvlastníkov majú české občianstvo, nie je to prekážkou na usporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi jednotlivými spoluvlastníkmi. Nadobudnutie vlastníckeho práva cudzozemcom upravuje § 19 a zákona č. 202/1995 Z. z., devízový zákon v znení neskorších predpisov.

Piati dediči zdedili role a lesy – všetko v jednej pätine. ,,Každý z nás dostal niekedy aj menej ako 100 štvorcových metrov. Chceli by sme teraz uzavrieť zmluvu, pozemky navzájom zameniť tak, aby sme vlastnili ucelené role. Ako by sme mali postupovať?"

Podľa našej právnej úpravy nič nebráni tomu, aby si dediča zamenili pozemky (role a lesy). Odporúčame vec riešiť formou zámennej zmluvy. Zámenná zmluva nadobudne právne účinky dňom vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení.

Namiesto svojho užívame náhradný pozemok

V rámci hospodársko-technických úprav pôdy, ktoré sa kedysi uskutočňovali, nám z družstva za náš pozemok pridelili náhradný. Bolo to zapísané aj na geodézii. Teraz sa ozvali dedičia náhradného pozemku, ktorý užívame, a žiadajú nás, aby sme im pozemok vydali. Ako máme postupovať? pýta sa Cyril Beňovič z Vinodola.

Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby. Ak bol inštitút náhradného užívania aplikovaný na základe uvedených právnych noriem, dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. zaniklo právo družstevného užívania k pozemkom pôvodných vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva. Boli obnovené vlastnícke práva k pôvodným pozemkom, ktoré mali družstvá vydať oprávneným osobám, postupom podľa zákona č. 229/1991 Zb. O podmienkach užívania náhradných pozemkov sa musíte dohodnúť s dedičmi po ich pôvodnom vlastníkovi.

Po starých rodičoch máme pozemky v Nízkych Tatrách, vo Valašskej pri Brezne. Kúpili ich tesne pred rokom 1948, ale nedali ich nikde zapísať. My sme jediní, ktorí ich v registri obnovenej evidencie pozemkov nemáme zapísané. ROEP robila správa katastra. Na pozemky nás upozornil predseda urbariátu. Na urbariáte mi dajú potvrdenie, že moji starí rodičia sú majiteľmi. Kde mám potvrdenie predložiť, aké doklady na to treba?

V etape spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov je možné nadobudnúť vlastníctvo k týmto pozemkom vydržaním podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Návrh na vydanie rozhodnutia možno podať najneskôr v lehote určenej na podanie námietok proti návrhu registra.

Treba obnoviť dedičské konanie

Mnohým našim čitateľom nebolo jasné, ako majú postupovať v prípade, keď sa po ich zosnulých rodičoch či prarodičoch objavila nejaká pôda, ktorá ešte nebola prededená. Ako teda treba postupovať?

V prípade, že niektoré nehnuteľnosti neboli predmetom pôvodného dedičského konania po poručiteľovi a v čase smrti poručiteľa boli v jeho vlastníctve, treba na ne hľadieť ako na novoobjavený majetok a obnoviť dedičské konanie. Výsledkom obnoveného dedičského konania bude uznesenie súdu o dedičstve, ktoré sa stane po nadobudnutí právoplatnosti podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

debata chyba