To sú iba dve zo zmien, ktoré sa chystajú v tzv. lisabonskej stratégii z roku 2000. Európska komisia by tieto návrhy mala schváliť začiatkom februára. Majú byť hlavným podkladom na rokovanie všetkých štátov únie v marci, kde sa má zhodnotiť, čo sa podarilo za päť rokov od prijatia stratégie urobiť. Nebude to príliš radostná bilancia a tak je možné, že rokovanie neprežije ani názov „lisabonská“.
„Letopočet 2010 sa nebude opakovať, rovnako ani méta dohnať USA. Nie je to realistické a každý to vie. Určite chceme byť naďalej najvýkonnejšou, najsilnejšou ekonomikou sveta, ale nemá význam určiť termín. Budeme radi, ak sa nám do roku 2009 podarí zmeniť smer,“ uviedol zdroj z Európskej komisie.
Z nedávnej správy holandského expremiéra Wima Koka si komisia požičia zmenu dôrazu. V Lisabone sa kládol dôraz na ekonomickú výkonnosť, sociálnu spravodlivosť a ekologicky udržateľný rozvoj. Posledné dve priority však budú potlačené v prospech trojice „produktivita-rast-pracovné miesta“.
Kľúčových oblastí bude deväť až dvanásť
Dokument má upozorniť, že z hľadiska sociálnej ochrany a starostlivosti o životné prostredie Európa nezaostáva za zvyškom sveta. Je na tom horšie – v porovnaní s USA alebo juhovýchodnou Áziou – pokiaľ ide o hospodársky rast, produktivitu práce a mieru zamestnanosti. „Je logické sústrediť sa na to, čo nefunguje,“ vysvetlil zdoj z Európskej komisie.
Projekt položí dôraz na obmedzený počet deviatich až dvanástich kľúčových oblastí. Budú stanovené časové lehoty, dokedy treba úlohy splniť. Budú sa týkať najmä zamestnanosti, vzdelania, vedy a výskumu, infraštruktúry, jednotného vnútorného trhu EÚ, zladenia ekonomických pravidiel hry či opatrení v prospech priemyslu.
Množstvo správ nahradí komplexný posudok
Program má fungovať od 1. januára 2006 a každý rok ho vyhodnotia. Komisia nebude produkovať desiatky správ, tabuliek a rebríčkov, ktorými monitoruje výkonnosť jednotlivých krajín, ale sústredí sa na jeden komplexný posudok, publikovaný raz ročne. Vývoj a výkony jednotlivých krajín budú viditeľňejšie a lepšie umožnia porovnávanie.
Bude to pripomínať postavenie desiatich kandidátskych krajín, ktoré nedávno pred vstupom do únie každoročne očakávali posudok Európskej komisie a potom ich porovnávali. Stane sa to, ak členské štáty takúto právomoc komisii priznajú.
Na jednej strane sú si vedomé, že zodpovedajú za fiasko lisabonskej stratégie a cítia potrebu zefektívniť ekonomickú výkonnosť. Na druhej strane sa im nechce priznať komisii právo „menovať a haniť“ (name and shame), čo však bruselská administrtíva údajne robiť ani nechce.
Barroso: Na rozvoj si musí Európa zarobiť
Dokument sa dokončieva pod dohľadom nemeckého komisára Güntera Verheugena a pracuje na ňom najmä „skupina konkurencieschopnosti“, do ktorej nepatrí ani komisár pre životné prostredie Stavros Dimas, ani komisár pre sociálne veci Vladimír Špidla. S nimi sa hodnotenie polčasu lisabonskej stratégie prejednávalo len okrajovo, hoci ich oblasti boli na začiatku dva z troch pilierov stratégie. Roztrpčené sú najmä sociálne a ekologicky zamerané mimovládne skupiny.
„Európa si musí vybrať – buď si na sociálny systém a na udržateľný rozvoj zarobí, alebo ho nebude mať,“ reagoval lapidárne predseda Európskej komisie José Barroso, keď ho obvinili z ultraliberalizmu.