Druhá Dzurindova vláda privatizovala najmenej z doterajších vládnych garnitúr. Po dotiahnutí predaja letísk v Bratislave a Košiciach, ktorému bráni prakticky už len súhlas Protimonopolného úradu, zinkasuje z privatizácie podľa prepočtov Pravdy zhruba 58 miliárd korún. Menej síce z privatizácie zinkasovala v rokoch 1995 až 1998 vláda Vladimíra Mečiara, tá však predala majetok pod účtovnú hodnotu.
Súčasný kabinet schválil postup aj v iných projektoch, ktoré mali priniesť ďalších najmenej 46 miliárd korún. Išlo predovšetkým o privatizáciu nákladnej železničnej dopravy, ktorú vykonáva spoločnosť Cargo, doprivatizáciu akcií podnikov rozvádzajúcich elektrinu a vstup investorov do šiestich najväčších teplární. Pre predčasné voľby však vláda už akcie v týchto firmách nestihla doprivatizovať.
| Čo druhá Dzurindova vláda chcela predať, ale nestihla: |
(spolu ide o odhadom 46 až 47 mld. Sk) .[tal bc0 fs11 fc0]{valign:center} |||
| Firma | Podiel štátu | Cena |
| ZSE | 51 % | okolo 15 mld. Sk |
| Cargo Slovakia | 100 % | cez 13 mld. Sk |
| SSE | 51 % | asi 7 mld. Sk |
| VSE | 51 % | asi 6 mld. Sk |
| šesť teplární | 51 % | 4 až 5 mld. Sk |
| štyri SAD | 40 % | cez 0,3 mld. Sk* |
| DMD Group | 99 % | cez 0,2 mld. Sk* |
| Burza cenných papierov | 74 % | 0,3 mld. Sk* |
| * Ide o účtovné hodnoty | ||
Fond národného majetku upozornil, že ak by sa rozbehnuté predaje zastavili, vyšli by nazmar milióny korún. Len jeden inzerát, ktorým fond osloví záujemcov cez zahraničnú tlač totiž môže vyjsť na niekoľko stotisíc korún. Ďalšie výdavky už štát v prípade Carga či teplární vynaložil na poradcov.
Najväčšie opozičné strany Smer a HZDS chcú odštartované a prerušené predaje v prípade účasti vo vláde najskôr zanalyzovať. „Dopredávať je vhodné to, o čo sa štát nevie dobre postarať, nie však strategické podniky ako napríklad teplárne,“ tvrdí poslanec Smeru Maroš Kondrót, podľa ktorého je Smer „zatiaľ aj proti predaju Carga“. Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni tvrdí, že strana nie je proti vstupu takých investorov, ktorí by boli pre štát výhodní.
SDKÚ zdôvodňovala potrebu privatizácie tým, že súkromní investori vedia spoločnosti riadiť efektívnejšie ako štát. Dopredaj akcií štátu v strategických podnikoch odporúčali po dobudovaní regulačného úradu aj analytici. „Hráč a rozhodca by nemali byť identická osoba. V ekonomike je hráčom podnik a rozhodcom štát,“ zdôraznil dávnejšie pre Pravdu riaditeľ stredoeurópskeho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Eugen Jurzyca.
Vláda bola v zmysle tohto pravidla posledné roky kritizovaná za to, že si ponechala menšinový, 49-percentný podiel v Slovak Telekome. Analytici upozorňovali, že štát na jednej strane konal pomaly v oblasti otvárania telekomunikačného trhu a na druhej strane ako akcionár profitoval z dominantného postavenia a ziskov Telekomu.
Nová vláda rozhodne aj o použití privatizačných výnosov. Nerozdelená totiž zostala na účtoch Fondu národného majetku značná časť z 31,4-miliardového výnosu za predaj 66 percent akcií Slovenských elektrární. Súčasné vládne strany vrátane HZDS sú za použitie privatizačných výnosov na dôchodkovú reformu a splácanie štátnych dlhov.
Najväčšia opozičná strana Smer by však pred dlhmi uprednostnila riešenie problémov v zdravotníctve, školstve a sociálnom systéme. Podľa analytikov by bolo pre ekonomiku lepšie znižovať dlhy, na ktoré by sa inak zložili daňoví poplatníci, ako keby sa výnosy z privatizácie „prejedli“.
Čo chcú jednotlivé strany po voľbách:
- SDKÚ, KDH, SMK – strany sa nebránia dokončeniu privatizácie, kde je to výhodná
- HZDS – podporí vstup investorov výhodných pre štát
- Smer – je proti predaju strategických podnikov
- SNS – je proti privatizácii
- SF – chce preskúmať doterajšiu privatizáciu vo väzbe na budúcnosť