Kto zostavuje za rezort dopravy programové vyhlásenie vlády?

Robil som to ja s bývalým asistentom pánom Pereglínom, základnú podobu to už má. Teraz sa to nerieši, musím to dať ešte dopracovať...

Dopracovať komu? Odborníkom na ministerstve, partnerom v koalícii alebo v strane Smer?

Stranícky to nemám komu dať, preto skôr odborným partnerom. Programové vyhlásenie dostali sekční šéfovia na ministerstve, aby sa k nemu vyjadrili.

Čo v ňom bude?

To, čo sme deklarovali aj pred voľbami. Stretli sme sa všetky tri koaličné strany a dohodli sa na základných tézach v rámci rezortu. Diaľnice, cesty, železnice... Termín výslednej podoby je 31. júl, vyčkajte.

Sú v ňom nejaké konkrétne čísla, sľuby?

Áno sú. Ale vyčkajte.

Bude v programovom vyhlásení termín dokončenia diaľnice Bratislava - Košice?

Chceme dodržať predvolebný sľub dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2012. Bude to náročné, reálnejšie vidím rok 2013. Príprava totiž nie je v takom stave, ako sa doteraz uvádzalo, budeme to musieť na mnohých úsekoch doháňať. Chceme vytvoriť zásobník projektov, aby sme v prípade neúspechu jedného úseku, mohli naskočiť na iný úsek, inú etapu.

Problém rýchleho stavania diaľnic je príprava, nie peniaze?

Ak Európska komisia schváli Národný strategický referenčný rámec, teda dokument o čerpaní eurofondov na najbližších sedem rokov, tak peniaze problémom nebudú. Peňazí na diaľnice bude dosť, nechceme ich však rozhadzovať.

Predchádzajúca vláda hovorila, že severná diaľnica sa dá stihnúť, len ak bude na 100 kilometroch súkromná diaľnica. Budete podporovať túto myšlienku?

Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu. Je na zváženie, či nám to stojí za skrátenie času.

Teda projekty PPP pri diaľniciach úplne vylučujete?

Nie. Z analýz sa ukáže, aký úsek by sa mal cez súkromné partnerstvá robiť. Musí to byť robené inak, ako sa plánovalo doteraz. Riziká musia prevziať vo väčšej miere súkromní partneri. Opakujem, musíme si prepočítať, či nám to stojí za to, aby sme prešli z priemernej ceny 350 miliónov korún za kilometer diaľnice na 700 miliónov korún.

Výstavbu diaľnice okrem eurofondov bude ťahať len štátny rozpočet?

Spolufinancovanie je v pomere 15 percent od štátu a 85 percent od únie. Za sedem rokov treba na severnú diaľnicu 130 miliárd korún, to je tri až päť miliárd korún ročne zo štátneho rozpočtu.

Budete mať dosť peňazí na financovanie aj iných úsekov, napríklad rýchlostnú cestu do Zvolena?

Trváme na rozdelení financovania 60 percent na sever a 40 percent na juh. Cieľ postaviť rýchlostnú cestu R1 do konca roku 2010 stále platí. Na R2 budeme riešiť krízové miesta, ako je Tornaľa a podobne. Peniaze na to budú.

Dávate si konkrétne ciele, čo sa týka zlepšenia stavu ciest prvej triedy?

Viem, že 23 percent ciest nie je v dobrom stave. Možnosti rozpočtu sú však obmedzené, preto nebudem sľubovať viac peňazí, rýchlejšie tempo. Zastavenie nárastu zlého stavu ciest nie je len o financovaní opráv, ale aj o kontrole záťaže. Mnohé nákladné autá sú dnes preťažované. Chceme rýchlo opraviť dieru v zákone, aby sa taký priestupok riešil na mieste. Policajt auto odstaví a nedovolí mu pokračovať v ceste. Ak bude dopravca musieť poslať druhé auto z Prešova do Malaciek, aby si preložil časť nákladu, rozmyslí si také riziko.

Aký termín zavedenia elektronického mýta bude presadzovať vláda?

Mýto by malo fungovať v roku 2009. Chceme urýchlene prijať zákon o elektronickom mýte, potom budeme riešiť spôsob výberu a zadefinujeme cenové aj právne podmienky prevádzky. Prevádzka nemôže vyjsť na 40 – 45 percent toho, čo sa vyberie. Zatiaľ stačí nálepkový systém, platenie v súčasnosti obchádza len štyri až sedem percent nákladných áut. Percento sa asi zvýši, keď zdvihneme cenu.

Debata o nákladoch na mýto sa však začína aj končí pri otázke, koľko ciest sa bude spoplatňovať ...

Moja predstava je mýto na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách prvej či druhej triedy v súbehu diaľnic. Nie celá sieť ciest prvej triedy. Treba sa rozhodnúť, či to bude satelitný, mikrovlnný systém alebo hybrid. Osobne sa mi zdá, že by to mal byť hybrid približujúci sa k satelitu.

Vy ste hovorili o otváraní zmluvy s privatizérom letísk. Premiér Robert Fico však vyhlásil, že súhlasom Protimonopolného úradu sa pre Smer končí debata o otváraní privatizácie letiska. Čo teda platí?

Ak Protimonopolný úrad odsúhlasí koncentráciu slovenských letísk s viedenským, chcem sa rozprávať s kupujúcim konzorciom TwoOne o bezpečnosti letiska. Musíme inak definovať aj to, kam pôjdu investície. Či pôjdu všetky do prioritnej infraštruktúry letiska, alebo aká ich časť.

Ak Protimonopolný úrad neodsúhlasí koncentráciu letiska?

Znova je viac scenárov. Kupujúci má do 15. augusta predložiť stanovisko, že nedochádza ku koncentrácii. Ak také stanovisko úradu nebude, nie je splnená dôležitá podmienka zmluvy a nemá nárok na kúpu akcií.

Budete rokovať s druhým uchádzačom v poradí alebo vyhlásite novú súťaž?

To bude riešiť celá vláda. Osobne budem odporúčať, aby sa vypísala nová súťaž, nie na predaj, ale na dlhodobý prenájom letísk.

Povedali ste, že v prípade nákladnej železničnej spoločnosti Cargo sprivatizujete menšinový podiel. Odborníci upozorňujú, že o menšinový balík nebude záujem...

To nebudú riešiť neznámi odborníci, ale samotní uchádzači musia povedať, či majú záujem alebo nie. Myslíme si, že je tu priestor reštrukturalizovať Cargo vlastnými silami a ak sa nám to v priebehu pol roka nepodarí, pristúpili by sme k privatizácii najviac 50 percent spoločnosti.

Súčasná súťaž na predaj celého Carga bude zrušená?

Áno, bude zastavená.

Čo s medzinárodným poradcom CAIB, ako ho vyplatíte?

Zmluvné záväzky si splníme, za odvedenú prácu dostanú zaplatené.

Ako? Ich odmena je daná percentom z predajnej ceny, ktorá po zrušení súťaže neexistuje.

Potom nebudú mať peniaze, nastanú rokovania. Asi odídu nahnevaní, ale taký je život.

Poradcu v prípadnej novej privatizácii Carga vymeníte?

K práci poradcu nemám pripomienky, pracovali koncepčne. Ak dostanú iné zadanie, tak tú prácu rovnako excelentne zvládnu. Mojou víziou je určiť subdodávateľov, zapojiť školy a výskumné ústavy na Slovensku. Nechcem to prehnať a tvrdiť, že robia z kameňa zlato, ale ich potenciál je veľký a nevyužitý.

V Cargu ste sedeli v privatizačnej komisii a podľa kolegov z komisie ste vraj nemali problém s modelom privatizácie...

Neviem, ktorých kolegov myslíte. Jasne som povedal aj na komisii, že s predajom celej spoločnosti nesúhlasím, ale zhostil som sa úlohy člena komisie ako opozičný poslanec a zúčastnil sa na hodnotení.

Teda priebeh súťaže na predaj Carga bol v poriadku?

Neboli najvhodnejšie nastavené pravidlá hry, ale k vlastnému výberu nemám výhrady. Určite sa to nerobilo tak, že pod stolom sa podávali obálky. Podľa nastavených pravidiel bolo hodnotenie v poriadku.

Ako zabránite tomu, aby vo vašich privatizačných súťažiach nedochádzalo ako v prípade letiska k náhlej zmene stanovísk, k zmene bodovania či poradia uchádzačov?

Budem sa snažiť nastaviť pravidlá účasti v súťažiach aj pravidlá hodnotenia inak, objektívnejšie. Dúfam, že sa to podarí.

Avizovali ste výmenu riaditeľov troch železničných firiem, Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších podriadených spoločností? Koho tam dosadíte?

Plánujeme zmeny vo vrcholových manažmentoch viac-menej vo všetkých podriadených spoločnostiach. Budeme ešte debatovať s koaličnými partnermi, či budú mať zastúpenie v týchto orgánoch. Niekoľko kandidátov mám, hovoriť o menách je predčasné.

Budete zdražovať cestovné vo vlakoch?

Chcel by som, aby osobná doprava netraumatizovala Slovensko. Nastavíme efektívnejšie toky peňazí smerujúce do železníc. Už to nebude - daj peniaze, a nestaraj sa o mňa. Budem sa snažiť modernizovať, lepšie nastaviť časy, komfort aj služby. Budeme sa musieť popasovať aj s výkonmi vo verejnom záujme.

Vystačíte si teda s ôsmimi miliardami zo štátnej kasy, ktoré dostávajú Železnice SR aj Železničná spoločnosť posledné roky na výkony vo verejnom záujme?

Pokúsim sa nárok na štátny rozpočet znižovať, ale neviem, či sa to bude dať. Budeme sa snažiť aspoň nároky nezvyšovať. Už teraz mám na stole požiadavku: osobná železničná doprava chce doplatiť asi pol miliardy za výkony vo verejnom záujme za minulý rok a na rok 2006 chýba miliarda. To je rest predchádzajúcej vlády. Reálne dokážem ovplyvniť financovanie železníc až v novej zmluve so štátom, teda až na budúci rok.

Podľa našich informácií zvažujete presunúť financovanie zliav v autobusovej doprave na ministerstvo sociálnych vecí. Znamenalo by to presunúť nárok na 800 milión korún z rozpočtov ôsmich VÚC na štátny rozpočet. Odkiaľ na to zoberiete?

Je to len jedna zo zvažovaných možností. Autobusová doprava sa musí riešiť spolu so železničnou. Nechceme siahať na ceny, a treba zharmonizovať oba systémy. Štát a kraje platia zmluvy za výkony vo verejnom záujme za vlaky aj autobusy, ktoré jazdia súbežne. Zmeníme model. Samosprávy budú dostávať určitú sumu peňazí za výkony a dopravcovia nech sa pobijú, či tam pôjde autobus alebo vlak. Bude to nastavené na sumu v danom čase na konkrétnom území.

Výsledok môže byť len škrtanie, koľkých spojov sa to dotkne?

Zosúladenie autobusovej a železničnej dopravy - to je 25 až 30 percent problému nedostatku peňazí na financovanie dopravy v regiónoch.

-------

Ľubomír Vážny (49)
Patrí medzi zakladajúcich členov Smeru. Je stavebný inžinier, ktorý po skončení vysokej školy pracoval v stavebnej výrobe. Spolu sedemnásť rokov pôsobil v rôznych manažérskych funkciách banskobystrickej spoločnosti Stavoinvesta, a to až do roku 2002. Posledné štyri roky bol poslancom v parlamente za Smer a podšéfom výboru pre privatizáciu a podnikanie a tieňovým ministrom dopravy. Súčasne pôsobí v predstavenstve a dozornej rade firmy Biotika Slovenská Ľupča. Je ženatý a má dve deti.