Čo ovplyvňuje kultúru na pracovisku

Firemná kultúra už aj v podmienkach nášho trhu firmy čoraz viac zaujíma. Pre mnohých manažérov je však "niečím" na čo sa dá zvaliť problém.

28.11.2006 14:28
debata

Problému buď málo rozumejú, alebo si ho nevedia vysvetliť, či nájsť preň riešenie. Často potom zaznie, „je to v kultúre“. Kedy sa vlastne zamestnávatelia začnú zamýšľať nad kultúrou vo firme? Je pre nich vôbec dôležitá?

Firemná kultúra. Čo to je?

Firemná kultúra zahŕňa pre firmu typické hodnoty prijímané väčšinou zamestnancov, teda to, čo sa vo firme akceptuje a je považované za žiaduce. Ide teda o akýsi súhrn pravidiel a hodnôt, ktoré vo firme vládnu a vypovedajú o tom, ako sa vo firme pracuje, zaobchádza s ľuďmi a ako sa ľudia správajú voči sebe navzájom.

Vo všeobecnosti platí, že ju nemožno nariadiť, musí byť žitá. Ide najmä o štýl riadenia a spôsob komunikácie, pracovné aj mimopracovné správanie, podávaný výkon a vzťah k manažérom. Tieto hodnoty určujú vedúci pracovníci a tým dávajú najavo, ako majú spolu vychádzať všetci zamestnanci. Mali by vyzerať jednotne voči partnerom a zákazníkom mimo spoločnosti a rovnako voči vlastným zamestnancom.

Kedy sa firmy začnú zamýšľať nad firemnou kultúrou? Peter Obdržálek zo spoločnosti zameranej na konzultačné služby Armstrong Competence Consulting v Bratislave tvrdí: „Môže to byť v súvislosti s uvedomením si nedostatkov v správaní a komunikácii zamestnancov firmy, ktorí sú v priamom styku so zákazníkom. Inokedy je to v situáciách, keď pretrvávajú problémy v spolupráci jednotlivých súčastí organizácie.“

Najčastejšie však podľa neho firmy pristupujú k riešeniu otázky firemnej kultúry pri vstupe zahraničného vlastníka do firmy, pri zavádzaní kultúry zahraničného investora do jednotlivých miestnych lokalít, pri rýchlom raste firmy, či zvýšení počtu zamestnancov, keď spôsob riadenia vo firme už nezodpovedá novým podmienkam.

Ako ju rozvíjať

Firemná kultúra je obraz vyspelosti firmy. Tvoria ju písané a nepísané pravidlá a spoločné hodnoty či normy správania sa vo firme, ale napríklad aj úcta k životnému prostrediu. Existuje bez ohľadu na to, či si firemnú kultúru firma uvedomuje, alebo nie. Ak dokáže hodnoty, ktoré uznáva, aj pomenovať a zaviesť do praxe, stáva sa čitateľnou pre okolie, ale aj pre zamestnancov.

Ak napríklad firma vychádza z názoru, že zamestnanci chcú podávať výkony, vedie to k atmosfére dôvery a slobody. Jednotliví pracovníci majú potom veľké pole pôsobnosti na uskutočnenie svojich nápadov a kreatívnych riešení pracovných úloh.

Naopak, ak vo firme panuje presvedčenie, že zamestnanci sú leniví a nesamostatní, zavádza sa množstvo kontrolných mechanizmov v zmysle riadenia „zadaj a kontroluj“. Na úroveň firemnej kultúry však vplýva aj pracovné prostredie, technická vybavenosť a podobne.

„Možno často ako zamestnanec nedokážete definovať kritériá firemnej kultúry z vášho pohľadu, dokonca sa nad týmito kritériami ani veľmi nezamýšľate, napriek tomu ich mimoriadne citlivo vnímate,“ hovorí Alexander Gerič z konzultačnej a poradenskej firmy zameranej na firemnú kultúru, AG Štúdio Gerič v Bratislave.

Je to čosi podobné ako naše predstavy napríklad o príjemnej reštaurácii. Takmer vôbec nedokážeme definovať, čo by sme vlastne v príjemnej reštaurácii chceli mať, ale keď sa do takej dostaneme, zrazu si uvedomíme, že toto je presne „ono“. Možno sa vám už niekedy stalo, že vás šéf na pracovisku oslovil bez mena a anonymne. Alexander Gerič tvrdí, že na také oslovenia dokážeme reagovať veľmi citlivo, ale napriek tomu sú zlým zvykom v niektorých spoločnostiach. Vnímame ich ako demotivačné a máme pocit bezvýznamnosti.

Najčastejšie chyby v praxi

  • Neznalosť top manažmentu a následne aj nižších úrovní riadenia, čo sa týka dôležitosti profesionálneho budovania a udržiavania firemnej kultúry ako systému. Ide najmä o firmy orientované dominantne len na výrobu, kde je orientácia na ľudí minimálna. Často takému správaniu firiem pomáha trh práce v oblasti menej kvalifikovanej prá­ce.
  • Najnešťastnejší manažérsky výrok: „Ak sa vám nepáči, vonku čaká ďalších záujemcov!“ je na jednej strane neprofesionálny, na druhej strane často nepravdivý. Je síce pravda, že „vonku“ čaká mnoho ďalších záujemcov, často sú však použiteľní na konkrétnu pracovnú pozíciu len s problémami.
  • Prvky firemnej kultúry sú často vnímané len ako nevyhnutné zlo a „parádičky“, na ktoré nie je čas. Manažment firiem niekedy omylom predpokladá, že zamestnanci majú byť vlastne radi, že majú čo a kde robiť.
  • Umožnenie atmosféry strachu a zlých medziľudských vzťahov na pracovisku horizontálne, ale aj vertikálne, kde má často pracovník pocit, že jeho šéf je vlastne jeho majiteľ. Manažéri niekedy nechápu, že manažérska pozícia nie je o vonkajších znakoch moci, ale predovšetkým o zodpovednosti za svojich ľudí a za procesy.
  • V niektorých prípadoch je firemná kultúra „odpadkovým košom“ pre všetko, čo nefunguje. Je to také „vyhovárame sa na mentalitu ľudí“. Býva to v prípadoch, keď sa jasne nepomenuje, čo v danej firme rozumie vedenie pod firemnou kultúrou, a najmä pod jej konkrétnymi prejavmi.
  • Neodsudzovanie a nepotrestanie pracovníkov, ktorí poškodili klienta a správali sa neúctivo a neslušne.

Zdroj: PhDr. Alexander Gerič, AG Štúdio Gerič. Bratislava, PhDr. Peter Obdržálek. Armstrong CC, Bratislava

debata chyba