Automobilka Volkswagen ohlásila prepustenie 25-tisíc nekmeňových pracovníkov. PSA Peugeot Citroen znížila odhad predaja a rozhodla sa výrazne obmedziť výrobu. Trnavského závodu sa to však podľa vyhlásenia spoločnosti nedotkne. Podobne ako PSA je na tom aj druhá francúzska automobilka Renault.

Nové objednávky tovarov v eurozóne klesli v októbri najprudšie v histórii, keď výrazný pokles zaznamenali najmä vyvážajúce spoločnosti. Sektor služieb nepadá až tak rýchlo, ale napriek tomu zaznamenal druhý najhlbší prepad vôbec.

Autopriemysel by mal "začať myslieť na nemysliteľné", uviedol Stuart Pearson, analytik spoločnosti Credit Suisse. "Prečo by sa to, čo sa stalo britskému automobilovému priemyslu, nemohlo stať aj Francúzsku? Francúzsko nepotrebuje dvoch veľkých výrobcov áut," dodal.

Kríza sa však netýka len automobilového priemyslu, ktorý už teraz vyhlasuje, že bude potrebovať štátnu finančnú výpomoc. Pokles prevádzkového zisku a predaja hlásia aj elektrotechnické spoločnosti na čele so Sony a Samsungom. Ten len nedávno slávnostne otvoril nový závod vo Voderadoch pri Trnave.

Obavy z globálnej hospodárskej recesie sa na finančných trhoch pretavili do neskrývanej paniky. "Toto sú najhoršie dni varšavskej burzy. Nepomáha už nič. Nastal panický výpredaj všetkého, čo sa dá," opísal situáciu v Poľsku analytik Tomasz Binkiewicz. Experti nepochybujú, že investori podliehajú psychike vyplašeného stáda.

Podobná situácia je na všetkých burzách od Tokia cez Frankfurt a Londýn až po New York. Popredný americký ekonóm profesor Nouriel Roubini pre agentúru Bloomberg uviedol: "Dospeli sme do situácie čistej paniky."  Sám dokonca nevylučuje, že štátne úrady budú nútené burzy na týždeň či dva úplne zatvoriť. "Toto je najhoršia finančná kríza v USA, Európe a už aj v rozvojových ekonomikách za posledných minimálne 40 rokov. Obávam sa, že to najhoršie nás ešte len čaká," vyhlásil Roubini.

Do žalostnej situácie sa dostávajú celé krajiny. Situácia je vyhrotená najmä na Islande, v Maďarsku, na Ukrajine, v Bielorusku a Pakistane. Všetky sa dostali do situácie, keď musia žiadať o pomoc Medzinárodný menový fond. V kritickej situácii je aj Argentína, ktorej hrozí už druhý štátny bankrot za posledné desaťročie.

Európska centrálna banka sa snaží situáciu riešiť znižovaním úrokových sadzieb. V novembri sa očakáva ich pokles o pol percentuálneho bodu na 3,25 percenta a v polovici budúceho roku by sa mohli pohybovať na úrovni 2,5 percenta.