Štát reaguje na krízu aj zvýšením nezdaniteľného minima

Štát nechá v čase krízy menej majetným ľuďom viac peňazí z ich príjmov. V rámci opatrení plánuje zvýšenie čiastky z príjmu, ktorá sa nezdaňuje, z 3435 eur na 4017 eur.

02.02.2009 16:53 , aktualizované: 21:14
Euro, peniaze, bankovky Foto:
Euro, peniaze, bankovky
debata

Zvýšenie nezdaniteľnej časti tak bude tak nie 19,2-násobkom životného minima, ako to teraz definuje zákon, ale 22,5-násobkom.

Tí, ktorí zarábajú viac, sa však musia pripraviť na to, že nezdaniteľné minimum sa im začne znižovať pri nižšej hranici príjmov než doteraz.

Krátenie nezdaniteľného minima – čiže postupné zníženie možnosti uplatniť si sumu odpočítateľnej položky – často nazývané aj „milionárska daň“, majú pocítiť už ľudia, ktorí zarábajú 15 387 eur hrubého ročne, čo je približne 1 282 eur mesačne (približne 38 622 Sk).

Opatrenie, ak ho schváli parlament, by malo platiť od marca. Uviedli to po zasadnutí krízovej rady v pondelok premiér Robert Fico a minister financií Ján Počiatek. Nižšie zárobkové skupiny by zároveň mali dostať vyššie zamestnanecké prémie.

Vláda podľa premiéra sleduje dva ciele – udržanie zamestnanosti a podporu rastu. V rámci podpory hospodárstva chce stavať najmä na PPP projektoch (partnerstvo verejného a súkromného sektoru) a účinnejšie využívanie eurofondov.

Ak sa uskutočnia už rozbehnuté PPP projekty, tak pôjde o investície vo výške 1,33 miliardy eur (40 miliárd Sk), čo sú približne dve percentá hrubého domáceho produktu, uviedol Fico.

Menoval aj ďalšie projekty, ktoré by mali pomôcť rozhýbať hospodárstvo, medzi nimi stavbu nového terminálu na bratislavskom letisku alebo dostavbu cyklotrónového centra, investície do telekomunikačnej či železničnej infraštruktúry.

Vláda chce urýchliť čerpanie eurofondov, ktoré sú rozvrhnuté až do roku 2013. Snahou je vyčerpať maximálne množstvo peňazí ešte pred koncom šesťročného rozpočtového obdobia.

Fico odmietol znižovanie daní alebo odvodov, zároveň však vláda neplánuje ani ich zvýšenie. Takisto sa nebude otvárať Zákonník práce, spružnenie pracovného času, po ktorom volajú zamestnávatelia, sa má realizovať prostredníctvom iného zákona. Štát ale skráti u mesačných platcov DPH čas na vrátenie nadmerného odpočtu zo 60 na 30 dní. Firmy, ktorých sa to týka, však nesmú mať nedoplatky na daniach a odvodoch.

Po zasadnutí Rady pre hospodársku krízu sa stretla vláda, aby rýchlo posunula do parlamentu legislatívne návrhy prvého balíčka, týkajúce sa opatrení na zachovanie zamestnanosti. Ten by o nich mal rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Opatrenia z druhého baláíčkana podporu rastu by vláda mala schváliť na budúci týždeň.

Rada pre hospodársku krízu
Robert Fico, predseda vlády
Ján Mikolaj, Stanislav Becík, Ľubomír Jahnátek, Ján Počiatek a Viera Tomanová (ministri)
Ivan Šramko (guvernér centrálnej banky)
Igor Vida (prezident asociácie bánk)
Jozef Uhrík (šéf zväzu priemyslu)
Miroslav Gazdík (šéf odborov)
Marián Jusko (šéf únie zamestnávateľov)
Tomáš Malatinský (šéf asociácie zamestnávateľov)
Michal Sýkora (šéf združenia miest a obcí)
Vladimír Soták (predseda klubu podnikateľov)
Vladimír Tvaroška (nominant opozície).
debata chyba