„V prípade delfínov ide o dýchanie voľné a nie reflexívne, ako je tomu u ľudí. Strata vedomia v otvorenom mori by bola pre delfína osudná. Ak by nedýchal, zahynul by,“ vysvetľuje ošetrovateľ zvierat Jon Kershaw v parku Marineland v meste Antibes na francúzskom Azúrovom pobreží.
Aby dokázali delfíny spať a pritom ostať hore, môžu uviesť do pokoja iba jednu polovicu mozgovej hemisféry. Druhá ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa prakticky nepohybujú.
Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe.
Laboratórny výskum potvrdil, že odpočívajúca hemisféra vydáva pomalé vlny, zatiaľ čo aktívna vlny rýchle. Po dvadsiatich minútach sa ich funkcie striedajú. Delfíny spia denne asi osem hodín v úsekoch od niekoľko minút až po dve hodiny.
„Vlastne nikdy nevieme presne, či spia alebo len pokojne ležia, pretože v okamihu, keď sa objavíme, ihneď spozornejú. Nie je to tak, ako v prípade tuleňov, ktorí sa vynárajú zložitejšie,“tvrdí Kershaw.
Ošetrovatelia v Marinelandu môžu pozorovať u delfínov žijúcich v zajatí fázy polospánku hlavne počas nočných služieb, keď sa samička stará o mláďa. "Pozorujeme, ako sa pomaly vynárajú na hladinu bazéna, hlavne medzi druhou a piatou hodinou ráno,“ dodáva Kershaw.
Nedávny neurobiologický výskum na Kalifornskej univerzite ukázal, že mláďatá delfína ostávajú počas prvých týždňov života bez spánku 24 hodín denne. Matky na ne dozerajú, takže taktiež nespia. Mláďatám trvá niekoľko mesiacov, než sa naučia spať s jednou hemisférou na niekoľko hodín. Tým sa popiera všeobecná predstava, že mláďatá cicavcov sú veľkí spáči.
Vedci sa zaoberajú tiež otázkou, či delfíny aj snívajú. Prakticky všetky laboratórne výskumy nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú.Tým sa ale sny v prípade delfínov nevylučujú. Pôjde o ďalšiu záhadu, ktorá čaká na objasnenie.