Územná celistvosť Gruzínska? Zabudnite

Rozhodnite, ako ďalej, a my vás podporíme, sľúbil ruský prezident Dmitrij Medvedev Osetsku a Abcházsku. Premenil tak na drobné vyjadrenie šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, podľa ktorého je otázka gruzínskej územnej celistvosti dnes už mŕtva vec. "Na nejaké reči o gruzínskej územnej celistvosti možno zabudnúť," vyhlásil Lavrov s tým, že "je ťažké presvedčiť Južné Osetsko a Abcházsko, aby súhlasili s opätovným začlenením do Gruzínska".

15.08.2008 07:53
Medvedev, Putin Foto:
Premiér Vladimir Putin a prezident Dmitrij Medvedev.
debata

Proruské regióny sa vyhlásili za samostatné v deväťdesiatych rokoch. Nijaká krajina vrátane Ruska ich nezávislosť neuznala. Po víkendovej vojne však Moskva zmenila názor a vysiela čoraz jasnejšie signály o jednostrannom uznaní separatistických oblastí. Potvrdzujú to napokon aj Medvedevove slová, ktoré vyslovil v Kremli počas rokovania s lídrami oboch provincií. To sa skončilo podpisom dokumentu o prímerí, ktorý navrhol francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. „Nielenže (rozhodnutie oblastí o svojich hraniciach) podporíme, ale budeme ho aj garantovať. Na Kaukaze aj vo svete,“ povedal doslova ruský prezident. Ihneď po zásahu gruzínskej armády v Južnom Osetsku sa Moskva napríklad nekompromisne vyslovila proti budúcej prítomnosti gruzínskych jednotiek v oboch separatistických provinciách.

Mnohí pozorovatelia v tejto súvislosti pripomínajú, že realizácia ruského plánu „pritiahnutia Abcházska a Južného Osetska pod svoje ochranné krídla“ bola vlastne len otázkou času. „Moskva dala už skôr jasne najavo, že by v reakcii na uznanie samostatnosti Kosova mohla odpovedať uznaním nezávislosti kaukazských regiónov,“ konštatuje spravodajca BBC.

Gruzínci však viac ako politickú podporu potrebujú humanitárnu pomoc. Do krajiny preto z celého sveta smerujú zásielky potravín a základných zdravotníckych potrieb. Napríklad podľa agentúry AP dve lietadlá USA, hlavného spojenca Tbilisi, priviezli provizórne lôžka, prikrývky, lieky, ako aj ďalšie veci potrebné pre tisíce utečencov. OSN odhaduje, že terajší konflikt vyhnal z domovov asi 100-tisíc Gruzíncov. Navyše Moskva tvrdí, že 30-tisíc juhoosetských obyvateľov utieklo na sever do Ruska.

Putinovu dušu už americký prezident neuvidí

„Všetci sme Gruzínci,“ vyhlásil republikánsky kandidát na prezidenta John McCain k prebiehajúcemu rusko-gruzínskeho konfliktu. A nejeden obyvateľ USA v tej chvíli určite začal premýšľať o tom, prečo by mal byť z amerického štátu Georgia, a čo tam vlastne Rusi robia.

Nie príliš chápavo sa spočiatku tváril aj Biely dom, napriek tomu, že Georgia znamená v angličtine aj Gruzínsko. Ministerke zahraničných vecí Condoleezze Riceovej trvalo zrušenie dovolenky oveľa dlhšie, ako by sa v takejto situácii dalo očakávať. Prezidenta Georgea Busha zase tak veľmi očaril pekinský olympijský duch, že sa viac venoval povzbudzovaniu amerických plážových volejbalistiek ako kríze na Kaukaze.

„Rozhodnutie USA poslať do Gruzínska humanitárnu pomoc, ktorej dodávku majú zabezpečiť ozbrojené sily, ukazuje, že Bush sa to už rozhodol brať vážne,“ povedal pre Pravdu Robert Cutler z Carletonskej univerzity v Ottawe. „Akoby sa americký prezident dovtedy tváril, že sa nič nedeje, veď zostal štyri dni v Pekingu a neváhal sa fotiť s volejbalistkami v bikinách. Ruský premiér Vladimir Putin pritom hneď odletel z Číny riadiť operácie ruských vojsk z Vladikavkazu,“ pripomína expert.

Americkí vojaci odovzdávajúci pomoc v Gruzínsku, po ktorom sa „preháňa“ ruská armáda, len ťažko zlepšia vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Svedčí o tom aj reakcia Pentagonu na výbušné tvrdenie prezidenta Michaila Saakašviliho, že sily USA obsadia gruzínske prístavy a letiská.

„Nechceme a ani neuvažujeme o tom, že by sme pre dodávky humanitárnej pomoci prevzali kontrolu nad akýmkoľvek letiskom alebo prístavom. Nepadol žiadny takýto návrh, aby sme osadili nejaké gruzínske zariadenie,“ okamžite upokojoval Rusko Geoff Morell, hovorca amerického ministerstva obrany.

Prienik NATO na východ, roztržka pre Kosovo, protiraketová obrana. Pre to všetko podľa niektorých odborníkov leží na linke Moskva-Washington najhrubšia námraza od konca studenej vojny.

„Určite. Vzťahy sú veľmi zlé a každý nesprávny ťah jednej či druhej strany môže viesť aj ku katastrofe,“ povedal pre Pravdu Gordon Smith, expert na Rusko z Juhokarolínskej univerzity. „Týka sa to aj humanitárnej pomoci. Ak je pravda, že Rusko po mori blokuje Gruzínsko, vzniká tu reálna možnosť konfrontácie. Je to nebezpečná situácia. Rusko bolo vždy veľmi kritické k podpore, ktorú Amerika preukazovala Gruzínsku. Možno by bolo lepšie, keby poskytovanie pomoci riadila Európska únia,“ myslí si Smith.

V novembri sa konajú v Amerike prezidentské voľby. Do Bieleho domu príde buď demokrat Barack Obama, alebo McCain. Cutler však nepredpokladá, že by to prinieslo nejakú zmenu do narušených vzťahoch veľmocí. Takmer určite sa nebude opakovať situácia z roku 2001, keď Bush tvrdil, že sa pozrel Putinovi do očí a vcítil sa do jeho duše. „Je nepravdepodobné, že by ešte nejaký americký prezident vyhlásil, že videl Putinovu dušu,“ myslí si Cutler.

Zranená Gruzínka prosí o pomoc po útoku ruských...
Gruzínka plače nad mŕtvou priateľkou po útoku...
+42Gruzínsky vojak v tanku v meste Gori.
Externé odkazy
debata chyba