Černobyľská katastrofa: Otázky a odpovede

Pohľad na černobyľskú elektráreň z evakuovaného mesta.

Čo bolo príčinou katastrofy?

Výbuchu na štvrtom bloku elektrárne, ktorý mal byť odstavený, predchádzal bežný test núdzového fungovania turbíny. Technici chceli zmerať, či bude elektrický generátor (poháňaný turbínou) po rýchlom uzatvorení prívodu pary do turbíny schopný pri svojom zotrvačnom dobiehaní ešte asi 40 sekúnd, kým sa spustia núdzové generátory, napájať čerpadlá havarijného chladenia. Test sa mal uskutočniť 25. apríla 1986, ale začal sa až 26. apríla o 01:23 miestneho času. Operátori vypli núdzový systém, aby zabránili havarijnému odstaveniu reaktora. Potom uzatvorili prívod pary do turbíny. Tak vzrástla teplota a tlak chladiacej vody. Výkon reaktora začal prudko rásť. To nevydržali palivové články a praskli, ich úlomky spadli do chladiacej vody, ktorá sa premenila na paru. Výbuch pary zdvihol tisíctonový kryt reaktora a nastala prvá explózia. Z reaktora začala unikať rádioaktivita a do vnútra začal vnikať vzduch a začal horieť grafit. Kov palivových trúbok začal reagovať s vodou a vzniknutý vodík spôsobil druhú explóziu.

Koľko ľudí zahynulo bezprostredne po nešťastí a koľko celkovo?

Podľa minuloročnej správy Černobyľského fóra sa celkový počet ľudí, ktorí mohli alebo môžu v budúcnosti zomrieť v dôsledku ožiarenia, odhaduje na 4000. Syndróm akútneho ožiarenia sa potvrdil u 134 pracovníkov elektrárne a hasičov. Z toho 31 ľudí zomrelo behom niekoľkých mesiacov po nehode (28 na následky ožiarenia), ďalších 18 ľudí z tejto skupiny zomrelo na následky ožiarenia v priebehu ďalších rokov. Deväť detí zomrelo na rakovinu štítnej žľazy a okolo 3940 ľudí zomrelo alebo môže zomrieť na rakovinu spôsobenú ožiarením. Priamo pri explózii zomreli dvaja pracovníci elektrárne. Údaje kritizujú nezávislí experti a ochranári životného prostredia a považujú čísla za podcenenie situácie (viac tu).

Koľko ľudí bolo evakuovaných?

Mesto Pripjať s 50 000 obyvateľmi, ktoré sa nachádzalp tri kilometre od elektrárne, evakuovali celé počas 36 hodín po katastrofe. Počas ďalších nasledujúcich týždňov z oblasti 30 kilometrov okolo elektrárne evakuovali ďalších 70 000 ľudí. Celkovo kvôli katastrofe evakovali 350 000 ľudí. Pre väčšinu obyvateľov Pripjate vláda postavila asi 50 kilometrov od elektrárne nové mestečko Slavutič. V uzatvorenej zóne 30 kilometrov okolo elektrárne žije v súčasnosti maximálne len niekoľko stoviek ľudí. Návštevy sú možné len s povolením, deťom je zakázaný vstup do oblasti.

Koľko ľudí zasiahla rádioaktivita?

Najvyššie dávky radiácie zasiahli asi 200 000 likvidátorov (záchranárov, vojakov a baníkov), 116 000 evakuovaných z uzatvorenej zóny a ďalších 270 000 osôb žijúcich v kontaminovaných oblastiach. Celkom teda približne 600 000 osôb. Celkovo bolo za postihnutých označených sedem miliónov ľudí v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine.

Aké veľké územie bolo zamorené?
Kontaminovaných je viac než 200 000 km2 v Európe, z toho asi 150 000 km2 v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine. V týchto štátoch sa nesmie obrábať asi 748 320 hektárov poľnohospodárskej pôdy a zastavila sa ťažba dreva na 694 200 hektároch lesov. Vietor zavial rádioaktívny spád aj do ďalších štátov Európy. V prvej vlne bolo najhoršie postihnuté Bielorusko, Baltské more, Švédsko, Fínsko, Rusko a Ukrajina. V druhej vlne zavial vietor rádioaktívny spád do Poľska, Československa, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzka a krajín Beneluxu a Dánska. Tretia vlna zasiahla Rumunsko, Bulharsko a bývalú Juhosláviu.

Aké množstvo rádioaktivity uniklo do ovzdušia?

Havária v Černobyle patrí podľa sedembodovej medzinárodnej stupnice INES zatiaľ ako jediná do siedmeho najťažšieho stupňa. Do ovzdušia uniklo asi päť percent rádioaktivity obsiahnutej v reaktore. Celkové zdravotné riziko spôsobené ožiarením sa určuje dávkovým ekvivalentom v sievertoch. Priemerná „prírodná“ radiácia je napríklad 2,4 milisievertov (mSv) za rok, röntgenové snímky sa pohybujú v jednotkách mSv. Evakuovaní Ukrajinci vykazovali v priemere ožiarenie 17 mSv a Bielorusi 31 mSV, pričom u jednotlivcov sa dávky pohybovali od 0,1 až do 380 mSv. Niektorí likvidátori boli vystavení ožiareniu v hodnote 500 mSv. Oblak z horiaceho reaktoru rozptýlil nad veľkou časťou Európy množstvo rádioaktívnych materiálov, najmä rádionuklidy jódu a cézia. Rádioaktívny jód-131, ktorý najviac postihuje štítnu žľazu, má krátky polčas rozpadu (osem dní) a z väčšej časti sa už rozpadol. Rádioaktívne cézium-137 má však omnoho dlhší polčas rozpadu (30 rokov). Pre plošné zamorenie sa používa medzinárodná jednotka rádioaktivity Becquerel (Bq). Kontaminácia je definovaná ako výskyt viac než 37 kBq na meter štvorcový cézia-137. Na takomto kontaminovanom území žije stále päť miliónov ľudí v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine. Z nich asi 400 000 žilo v oblastiach klasifikovaných sovietskymi úradmi ako oblasti so sprísnenou kontrolou (viac než 555 kBq). Účastníci záchranných prác a evakuovaní z najviac kontaminovaných zón však boli vystavení ožiareniu viac než 1480 kBq na meter štvorcový cézia-137.

Dá sa s niečím porovnať katastrofa v Černobyle?

Explózia vypustila od ovzdušia podľa niektorých odhadov až 400-krát viac rádioaktívneho materiálu než atómová bomba zhodená na japonské mesto Hirošima. Jadrové testy v 50. a 60. rokoch minulého storočia vyvrhli do atmosféry 100 až 1000-krát viac rádioaktívneho materiálu než výbuch v Černobyle.

Dajú sa vyčísliť nákladu a škody napáchané haváriou?

Vzhľadom k netrhovým podmienkam v bývalom Sovietskom zväze a následnom jeho rozpade v roku 1991 aj vzhľadom ekonomickým kolapsom v niektorých republikách sa nedá podľa ekonómov presne stanoviť ani škoda napáchaná katastrofou ani náklady na rekonštrukciu. Hrubé odhady hovoria o stovkách miliárd dolárov.

Bol niekto súdený v súvislosti s haváriou?

V júli 1987 odsúdili necelú desiatku vedúcich pracovníkov elektrárne. Riaditeľ Viktor Brjuchanov dostal desať rokov za porušenie bezpečnostných pravidiel a za zneužitie právomoci. Desaťročný trest dostali spolu s ním ešte hlavný inžinier Nikolaj Fomin a jeho zástupca Mykola Djatlov. Brjuchanova prepustili v roku 1990 a ostatní odsúdení si odpykali polovicu trestu.

pk, ČTK