Vizitka kubánskeho vodcu Fidela Castra
13. augusta 1926 – Narodil sa v obci Birán ako syn plantážnika, pôvodom zo španielskej Galície a jeho kuchárky.
1945 – Ukončil stredoškolské vzdelanie na jezuitskej škole v Santiagu de Cuba a v Havane.
1947 – Zúčastnil sa invázie do Dominikánskej republiky.
Apríl 1948 – Zapojil sa do povstania v Bogote, kde sa pôvodne zúčastnil IX. medziamerickej konferencie.
1948 – Oženil sa s Mirtou Díazovou Balartovou, s ktorou má syna Felixa Fidelita, v roku 1955 sa rozviedli.
1950 – Absolvoval právnickú fakultu Havanskej univerzity.
1950 až 1952 – Pracoval ako advokát.
26. júla 1953 – Stal sa vodcom neúspešného útoku na Moncadove kasárne v Santiagu, za čo ho odsúdili na pätnásť rokov väzenia. V procese sa obhajoval sám, v slávnej obhajobe ("Dejiny mi dajú za pravdu.") 16. októbra 1953. V obhajobe okrem iného odsúdil Batistovu diktatúru.
1955 – Amenstovaný a prepustený z väzenia.
1955 až 1956 – Žil v emigrácii v Mexiku, kde založil organizáciu Hnutie 26. júla, ktorého vodcom bol až do roku 1962.
2. december 1956 – Bol veliteľom posádky lode Granma na juhovýchode Kuby, ktorou začali partizánsku vojnu proti Batistovej diktatúre.
2. január 1959 – Prvé partizánske jednotky vstúpili do Havany – dva dni po tom, čo Fulgencio Batista opustil ostrov.
8. januára 1959 – Do Havany triumfálne dorazil Fidel Castro.
17. február 1959 – Castro bol vymenovaný za predsedu revolučnej vlády.
3. január 1961 – Spojené štáty prerušili diplomatické styky s Kubou.
17. apríl 1961 – V Zátoke svíň na juhu Kuby sa vylodilo asi 1500 Castrových odporcov podporovaných americkou tajnou službou CIA. Po troch dňoch bola väčšina z nich pozatýkaná.
Február 1962 – USA vyhlásili obchodné embargo voči Kube.
Október – november 1962 – Karibská kríza: po tom, čo špionážne lietadlá USA objavili na západe Kuby sovietske rakety, odštartovali Američania blokádu ostrova. Moskva rakety neskôr stiahla výmenou za sľub USA, že nezaútočí na Kubu a odstráni rakety z Turecka.
Február 1976 – Prijatá nová ústava, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha Komunistickej strany Kuby. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal Castro aj úrad prezidenta.
December 1976 – Castro sa stal predsedom štátnej rady a vlády.
Apríl 1980 – Asi 10-tisíc Kubáncov zaplavilo ambasádu Peru v Havane a žiadalo o azyl. Po mohutných demonštráciách v Havane, kde Castrovi priaznivci skandovali: „Nech si idú!“ Castro povolil priplávanie lodí z Miami, na ktorých emigrovalo približne 125-tisíc Kubáncov.
August 1994 – Približne 35-tisíc Kubáncov, zúfalých z dlhotrvajúcej hospodárskej depresie, vyplávalo na provizórnych člnoch smerom k Floride, nespresnený počet ľudí sa utopil. Castro sa rozhodol nezasahovať a v septembri podpísal s USA dohodu o udelení 20-tisíc amerických víz pre Kubáncov ročne.
Október 1997 – Castro potvrdil svojho budúceho nástupcu mladšieho brata Raúla.
December 2001 – Na Kubu dorazila prvá dodávka potravín z USA od roku 1962.
31. júl 2006 – Fidel Castro prvýkrát dočasne odovzdal svoje právomoci bratovi Raúlovi, dlhoročnému ministrovi obrany. Urobil tak po tom, čo sa podrobil pre krvácanie v črevách operácii, z ktorej sa dodnes zotavuje.
19. február 2008 – Fidel Castro oznámil, že sa po takmer pol storočí vo funkcii už nebude uchádzať o najvyšší úrad na Kube.