Investor má brať dotácie aj z časti elektrárne, ktorá po kolaudácii ešte neexistovala. Prípad podľa informácií Pravdy prešetruje regulačný úrad a pochybenie už pripúšťa aj rezort hospodárstva ministra Juraja Miškova (SaS).
Pravda zistila, že ešte koncom minulého týždňa boli v areáli solárneho zdroja prázdne nosníky na slnečné panely i zabalené panely pripravené na montáž. Pritom už 1. júla mali byť všetky osadené, v opačnom prípade by investor nemal nárok na podporu. Regulačný úrad prípad do uzavretia nechce komentovať.
Potvrdil však, že problémy v solárnom biznise na strednom Slovensku prebiehajú. „Kontrolóri našli elektrárne, ktoré mali riadnu kolaudáciu a mali aj potvrdenie o funkčných skúškach od distribučnej sústavy, ale napriek tomu neboli dobudované a dali by sa skôr označiť slovom stavenisko,“ povedal hovorca úradu Miroslav Lupták.
Minister hospodárstva svojich manažérov v Stredoslovenskej energetike obhajuje, aj keď pripúšťa, že firma nepostupovala správne.
„Nominanti ministerstva v SSE nemajú rozhodovacie kompetencie. Na základe týchto zistení môže však rezort hospodárstva iniciovať sériu opatrení, ktoré zamedzia takémuto nezodpovednému manažérskemu prístupu zo strany zahraničných investorov,“ podotkol hovorca rezortu Róbert Merva. Menšinovým akcionárom SSE je francúzsky vlastník, ktorý má od privatizácie hlavné slovo.
Podľa informácií z regulačného úradu nedokončené dielo nemôže byť skolaudované. Rovnako dotácie by mal investor brať len na tú časť elektrárne, ktorá bola pri odskúšaní dokončená. Investor nahlásil, že park má výkon päť krát 0,999 megawattu. Stredoslovenská energetika tvrdí, že to kontroluje.
„Pri každej funkčnej skúške sa zaznamenal nainštalovaný výkon a počet panelov, ktoré sú majetkom investorov. Ich počet je uvedený v protokole,“ spresnila hovorkyňa spoločnosti Jana Bolibruchová.
„V danom prípade boli funkčné skúšky úspešne vykonané, rezervovaná kapacita nebola prekročená a investorovi bol vystavený protokol o úspešnom vykonaní funkčných skúšok,“ dodala.
Ministerstvo tvrdí, že o prípade sa dozvedelo, až keď ho Pravda požiadala o vyjadrenie. „V Čechách však boli obdobné prípady. Preto nad rámec kontrolných povinností, ktoré má regulačný úrad, sme požiadali o fyzickú kontrolu aj energetickú inšpekciu. Chceme, aby Slováci nemuseli platiť z dotovaných cien ani o euro viac, ako je nevyhnutne potrebné,“ spresnil Merva.
Prevádzkovateľom breznianskej slnečnej elektrárne sú spoločnosti FV Brezno 1 až 5, ktoré sídlia na banskobystrickej adrese. Podľa elektronického obchodného registra v rámci skupiny figuruje trojica firiem. Štvrtinový podiel má eseročka Solárne elektrárne, ktorú zastupuje Pavol Mariani.
„Priznám sa, že o breznianskej elektrárni veľa neviem – ja som do nej vložil iba peniaze,“ podotkol Mariani. Rovnaký podiel má spoločnosť Mastarone Limited, ktorá sídli v Nikózii na Cypre. Väčšinové práva majú firmy z českej skupiny ZTC. Práve táto skupina podľa Marianiho vybavovala všetky povolenia. Kontaktovať šéfa ZTC Energy Petra Mila sa však Pravde nepodarilo, svoj telefón mal v čase prípravy článku vypnutý.
Pravda chcela poskytnúť priestor na vyjadrenie aj breznianskemu primátorovi, ktorý sa dostal na svoj post s podporou Smeru a SNS. Primátor podpísal kolaudačné rozhodnutie, ale neodpovedal. Buď podľa sekretárok rokoval, alebo u neho nikto nedvíhal telefón.
Na prevádzku slnečných elektrární sa skladajú všetky domácnosti. Z každej kilowatthodiny rodiny dotujú elektrinu zo slnka sumou takmer 0,015 eura, čo je v porovnaní s minulým rokom o 135 percent viac.
Hlavný dôvod na ponáhľanie pri vybavovaní všetkých formalít breznianskej slnečnej elektrárne mohol spočívať v podpore zelenej elektriny. Elektrárne, ktoré chceli predávať elektrinu vyrobenú v slnečnej elektrárni za asi 7-násobok ceny klasickej elektriny, museli mať hotové kolaudačné rozhodnutie a testy pred prvým júlom tohto roku. Vtedy totiž začali platiť obmedzenia, ktoré určili, že nové elektrárne získajú nárok na podporu iba vtedy, ak budú na strechách či fasádach budov, a ich maximálnu kapacitu zmenšili približne na desatinu. Od prvého júla však elektrárne s kapacitou nad 100 kilowattov môžu elektrinu predávať iba za trhové ceny, ktoré sú v súčasnosti na úrovni 55 eur za megawatthodinu.
Práve slnečné elektrárne sa podľa regulačného úradu pod taktovkou Jozefa Holjenčíka (nominant Smeru) najväčšou mierou podieľali na novoročnom takmer 5-percentnom zdražení elektriny.