Školstvo čakajú zmeny, ale zostane bezplatné

Zlepšiť kvalitu vysokých škôl, ale bez toho, aby sa za štúdium platilo. Taký je cieľ novej koalície v oblasti školstva. Budúca vláda chce dať vysokým školám viac peňazí, podporovať vedu a prilákať sem aj pedagógov svetového mena. Zatiaľ však nie je jasné, odkiaľ chce na to zobrať peniaze.

29.06.2010 07:48
študenti, vysoká škola Foto:
Vysoké školstvo by malo zostať bezplatné aj po voľbách.
debata (4)

Zo štyroch koaličných strán bola za spoplatnenie vysokoškolského štúdia len SaS. Napriek tomu, že sa ich požiadavka do programových téz nedostala, s jej obsahom týkajúcim sa školstva sú zástupcovia strany spokojní. „Objavili sa tam aj tézy z nášho volebného programu,“ hovorí odborník SaS na oblasť školstva Ivan Juráš. Spoplatnenie štúdia nie je podľa neho nevyhnutné. „Navrhovali sme ho v kontexte viacerých opatrení a všetky ostatné sa tam zachovali,“ objasnil Juráš, ktorý je presvedčený, že niekedy v budúcnosti sa štúdium tak či tak bude musieť spoplatniť, aj keď to nebude v tomto volebnom období.

Juráš si myslí, že na zvýšenie kvality vysokých škôl postačia opatrenia ako zlepšenie udeľovania akreditácií, spolupráca vysokých škôl so zahraničím či vytvorenie fondu, ktorý by vysokým školám v prípade splnenia kritérií pomohol skvalitniť štúdium. Kde na to nová vláda vezme peniaze, však povedať nevedel. „Rozhodujúce bude programové vyhlásenie vlády,“ vysvetlil.

Podľa odborníčky KDH na školstvo Jany Žitňanskej nezávisí kvalita vzdelávania na vysokých školách primárne od zvýšenia finančných zdrojov. Oveľa dôležitejšie bude zmeniť motiváciu vo fungovaní škôl tak, aby sa im kvalita oplatila viac ako dnes. Do hodnotenia kvality škôl by sa pritom mali zapojiť aj zahraniční experti. Školy by sa tiež mali čo najviac otvoriť svetu – študenti by mali viac cestovať na študijné pobyty do cudziny.

Ani avizované prilákanie zahraničných vedcov a pedagógov nemusí byť podľa nej až také nereálne. „Niekedy stačí zmeniť maličkosti. Aby takí odborníci nemali byrokratické problémy s dlhodobým pobytom na Slovensku, aby mali kde bývať, aby sa mohli slobodne realizovať a mali plat, na aký sú zvyknutí doma. To nie sú nijaké extra vysoké výdavky, najmä v porovnaní s prínosom pôsobenia takých ľudí na Slovensku,“ zdôraznila Žitňanská.

Zaujímavým bodom programových téz je plán pripraviť súťaž pre vysoké školy o „fond na skok do prvej svetovej päťstovky“. Ak sa niektorej škole podarí umiestniť vo svetových rebríčkoch najlepších univerzít, dostane za to ako odmenu od štátu peniaze na rozvoj. „Môžeme to nazvať aj motivačnou prémiou,“ priblížila Žitňanská.

Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť je taká predstava nereálna. „Do štyroch rokov sa to školám nepodarí. Mali by sme si dávať reálnejšie ciele,“ zhodnotila. Súhlasí však s tým, že spoplatnenie školstva nemusí automaticky priniesť kvalitu. „Ak sa zlepší proces akreditácie, mohlo by to pomôcť. No na druhej strane tie peniaze budú chýbať. Bez nich sa s kvalitou zahraničných škôl nemôžeme porovnávať,“ upozornila.

Čo sa týka angažovania zahraničných odborníkov, podľa Králikovej nestačí ponúknuť im vysoký plat. Treba vytvoriť aj vhodný tím a prostredie pre prácu. „Tak to funguje aj v Českej republike, ale na to tiež treba finančné prostriedky. Dobré by bolo prilákať Slovákov, ktorí pôsobia na vysokých školách v zahraničí,“ uzatvára analytička.

Na to, aby sa predkladané zmeny v školstve dali zhodnotiť, si však ešte treba počkať. „Tézy sú príliš stručné, aby sme z toho mohli vyvodzovať nejaké závery,“ upozornil rektor Univerzity Komenského František Gahér. Dôležité bude, čo sa dostane do programového vyhlásenia vlády.

4 debata chyba