Vzdelávanie bude viac zamerané na samostatný ústny prejav, čítanie a počúvanie s porozumením. Zoškrtajú sa teoretické vedomosti.
„Už v súčasnosti naši učitelia používajú moderné metódy učenia, problém je v obsahu, ktorý bol orientovaný na gramatiku a teóriu,“ povedala Andrea Stoklasová z ministerstva školstva.
Po novom rezort určí 25 spôsobilostí, ktoré by mal žiak v cudzom jazyku získať. Jednou z nich bude napríklad, aby sa vedel vyjadriť v komunikačnej situácii. Koncepcia, ktorú prijala vláda, počíta so šiestimi cudzími jazykmi v školách: angličtinou, nemčinou, ruštinou, taliančinou, francúzštinou a španielčinou.
Predpokladá sa, že učitelia na prvom stupni budú vyučovať metódou CLIL, teda že budú cudzí jazyk čiastočne používať v iných predmetoch. Dva cudzie jazyky sa zavedú aj na všetky stredné školy. Dosiaľ neboli na stredných odborných učilištiach. Tu sa však ráta s osemročným prechodným obdobím na zavedenie vyučovania cudzích jazykov, na učňovkách je totiž najväčší nedostatok jazykárov.
Nedostatok učiteľov je aj v iných typoch škôl, už teraz ich chýba asi 1 800. Po školskej reforme, ktorá začne platiť od septembra, ich bude treba desaťtisíc. Mikolaj plánuje pedagógom doplniť vzdelanie cez projekt, na ktorý vyčlenil pol miliardy korún z eurofondov. Učitelia sa naň môžu hlásiť do 10. júla. Počíta sa s počtom päťtisíc učiteľov, ktorí si doplnia vzdelanie počas nasledujúcich piatich rokov.
Základné školy však majú problém, kto bude učiteľov zastupovať, keď budú študovať. „Na prvom stupni mám nemčinárku, ktorá sa chce do kurzu prihlásiť. Zatiaľ nie je jasné, kto za ňu bude suplovať a ako sa to zaplatí,“ uviedol Martin Potočník, riaditeľ Základnej školy na Melíškovej ulici vo Veľkých Levároch.
Podobne reagovala aj riaditeľka Základnej školy na Hlbokej ulici v Bratislave Elena Uríčová. „Viaceré učiteľky z prvého stupňa chcú študovať jazyky. Ak budú na školení viaceré, nemá kto učiť,“ dodala.
Rezort školstva sľubuje, že náklady zaplatí. Chýbajúcich jazykárov by mali dovzdelať vysoké školy aj cez nové študijné programy. Záujemcom o učiteľské štúdium ho budú ponúkať v kombinácii s cudzími jazykmi.
Vyučovanie cudzích jazykov chce ministerstvo rozšíriť postupne od septembra. Niektoré školy tvrdia, že pre nich to veľká zmena nebude. „My sme jazykový variant, my len plynulo prechádzame na povinnú výučbu. Pri nás je aj materská škôlka, kde sa už deti učia dva jazyky. Zriadení sme boli na tri. Okrem nemčiny a angličtiny aj na španielčinu, o tú však zatiaľ neprejavilo záujem dosť rodičov,“ poznamenala riaditeľka Súkromnej základnej školy v Prievidzi na Ulici Ľ. Ondrejova Iveta Stejskalová.
Slovenskí žiaci podľa zistení rezortu školstva nevedia dobre cudzí jazyk. Väčšina deviatakov ho neovláda na predpísanej úrovni. Najlepšie sú na tom z ruštiny. Podľa ministerstva je to preto, že ruštinu učí najviac kvalifikovaných učiteľov.