Školy sa bránia Ficovi. Na parády s hymnou a vlajkou kašlú

Tisíce žiakov každý pondelok nastúpené na školských dvoroch. Do tried sa nerozpŕchnu, kým nezaspievajú hymnu a nepozrú si vztyčovanie vlajky. Takú predstavu o začiatku školského týždňa má premiér Robert Fico. Školy sa k tomu stavajú zdržanlivo. Podľa historika také praktiky zavádzali totalitné režimy.

03.09.2009 07:04 , aktualizované: 10:11
žiak, škola, prvák Foto:
Čo ma tu len čaká...
debata

„Nebol by som rád, ak by to bolo nanútené. Môže to skĺznuť do formalizmu,“ obáva sa riaditeľ Gymnázia na Párovskej v Nitre Juraj Opačitý. Podľa neho u detí možno posilňovať národné povedomie napríklad na slovenčine a dejepise. „Tam to nie je na záťaž, lebo sa prirodzene spomína vzťah k národu,“ dodal Opačitý.

Fico obhajuje nápad tým, že sa zanedbáva používanie štátnych symbolov. „Viem si predstaviť, že by sa školský týždeň v pondelok ráno mohol začínať vztýčením zástavy na škole a spievaním slovenskej hymny,“ tvrdí predseda vlády.

Diskutujte: Čo si myslíte o pravidelnom spievaní hymny na školách?

Jeho predstava naráža na neochotu škôl. Riaditeľ poltárskeho gymnázia Július Karásek si myslí, že žiaci by ťažko prijímali takú novinku. "Neviem, či by mala prínos. Pre žiakov by bola dosť neprijateľná. Brali by to ako niečo, čo im zase bolo nadiktované,” poznamenal.

Riaditeľ Gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach Marián Ružička úplne neodpisuje Ficovu požiadavku. „Je to však prehnaná okázalosť. Spievať hymnu a vztyčovať vlajku by sa mohlo na začiatku a na konci školského roka, ale nie každý týždeň,“ kritizuje riaditeľ školy.

Podľa Dušana Kováča z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied je také uctievanie štátnych symbolov späté s totalitnou ideológiou. „Všetci musia byť organizovaní. Mysleli si to komunisti, fašisti, ale k ničomu to neviedlo. Také vzbudzovanie národného povedomia nefunguje,“ povedal Kováč.

V Múzeu školstva a pedagogiky v Bratislave sa nestretli s tým, že by sa v školách od príchodu Cyrila a Metoda až do roku 1989 spievala hymna a vztyčovala vlajka. „Za prvej Československej republiky a za slovenského štátu sa pred vyučovaním a po ňom modlilo,“ podotkla riaditeľka múzea Daniela Vaněková. Podľa nej hymna sa využíva jedine na otváraní akademického roka vysokých škôl, keď sa hrá spolu so študentskou hymnou Gaudeamus igitur.

Po Februári 1948 a v 50. rokoch sa podľa Kováča na začiatku vyučovania spievala Pieseň práce a hymna Svetovej federácie demokratickej mládeže. „Potom sa spievanie zrušilo a zaviedol sa vojenský systém hlásenia,“ dodal historik. Žiak nahlasoval, či je trieda pripravená na hodinu a kto chýba. Hlásenia neskôr nahradil pozdrav učiteľa postavením sa, keď vojde do triedy, čo dodnes na školách funguje.

Škola nie je pioniersky tábor

Študentov vediem k tomu, aby boli hrdými Slovákmi, ale vážili si aj ostatné národy. Tvrdí to v rozhovore učiteľka dejepisu a náuky o spoločnosti z Gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach Terézie Szabó.

Čo si myslíte o tom, že premiér Robert Fico chce, aby žiaci každý pondelok začínali vyučovanie spievaním hymny a vztyčovaním vlajky?Je to istým spôsobom politikum. Myslím si, že by to nebolo vhodné. Taká doba tu už bola a netreba ju vracať späť. Bolo by to ako v pionierskom tábore za komunizmu. To by sme sa mohli aj modliť, čo tiež v minulosti bolo v školách.

Vláda od roku 2006, keď nastúpila k moci, hovorí, že na školách chce posilňovať národné povedomie. Považujete toto za vhodnú formu?Myslím si, že naši žiaci majú národné cítenie na vysokej úrovni. Spev hymny a vztyčovanie vlajky nie sú potrebné.

Vyučujete dejepis a náuku o spoločnosti. Zmenilo sa niečo v tom, ako sa školy snažia vplývať na národné povedomie žiakov? Ako učíte o štátnosti?Od prvého až po štvrtý ročník sa pravidelne venujeme aj národnému povedomiu. Dejiny učíme z hľadiska národnej a svetovej histórie. Dozvedajú sa o Slovanoch, Samovej ríši či Uhorsku a tak ďalej. Samozrejme aj o tom, ako sa vyvíjala štátnosť. Sú vedení k tomu, aby boli hrdí na svoj národ, ale aby si zároveň vážili aj iné národy.

Neobjavili sa u vás problémy s nacionalizmom?Ni­ektorí študenti mali názory, povedala by som, blízke nacionalizmu v negatívnom zmysle slova.

Čo ste urobili? Skúsili ste ich presvedčiť, aby zmenili názor?Na seminároch dejepisu máme priestor, aby sme to citlivo rozdiskutovali. Jasné, že nebudem po študentovi dupať, nasilu mu meniť názor. Problematiku však musíme rozobrať zo všetkých strán.

Vyskytujú sa také prípady často?Nie, ide o ojedinelé prípady.

debata chyba