Denník konštatuje, že súčasné nepokoje v Egypte „nie sú nepodobné“ počiatkom islamskej revolúcie v Iráne, ktorá viedla k odchodu šacha do exilu a k nastoleniu islamskej teokracie.
Ľudová revolúcia v roku 1952 zasa vyniesla k moci Nasira, uviedol americký denník. „Pod jeho vplyvom sa Egypt stal agresívnou destabilizujúcou silou v blízkovýchodnej politike,“ napísal denník. „Jeho sen o zjednotenom arabskom svete pomohol rozpútať nepokoje a prevraty od Iraku po Libanon,“ doplnil.
Denník zároveň konštatuje, že USA nedokážu odhadnúť, aké dôsledky by prípadný prevrat v Egypte mal na spoluprácu medzi Káhirou a Washingtonom. Nie je totiž ani vylúčené, že by demokratickejší režim v Egypte mohol byť pre Američanov lepším spojencom.
Skeptickejšie sa k budúcnosti vzťahov medzi Egyptom a USA po prípadnom Mubarakovom páde stavia denník The Washington Post. „Ak sú v Egypte nejakí potenciálni vodcovia … naozaj ich nepoznáme. Pokiaľ je tu alternatívna elita, nepracovali sme s ňou tak, ako sme spolupracovali s alternatívnymi elitami v strednej Európe v 80. rokoch,“ uviedol denník.