Skupina osobností nechce otca národa

Nedovoľme návrat štátnej propagandy. Pod tým názvom zverejnila skupina umelcov, vedcov, vysokoškolských pedagógov a občianskych aktivistov výzvu proti prijatiu zákona o zásluhách Andreja Hlinku. Upozorňujú poslancov parlamentu, že návrh právnej normy z dielne SNS obsahuje historické nepresnosti a falzifikácie.

27.09.2007 06:00
Andrej Hlinka Foto:
Andrej Hlinka
debata

„Sme presvedčení, že Andrej Hlinka nespĺňa koncepčne ani ľudsky predstavu o kľúčovom štátnikovi, ktorý by zjednocoval národ,“ uvádza sa vo výzve. „Jeho príklon k nedemokratickým metódam a obdiv k pravicovým diktatúram ho diskvalifikuje z radu osobností, ku ktorým by sa mal prihlásiť štát ako celok.“ Hlavný iniciátor výzvy, historik Eduard Chmelár pripomína, že katolícky kňaz Hlinka nazýval evanjelikov „vredom“ na tele slovenského národa. Preto sa ani nečuduje, že Slota si Hlinku zobral za vzor. „Spôsob vyjadrovania je tu veľmi podobný.“

Pod výzvu sa podpísali napríklad historici Ivan Kamenec, Roman Holec (autor monografie o Černovskej tragédii) a Juraj Marušiak, sociológovia Ján Bunčák, Ľubomír Falťan a Vladimír Krivý, spisovatelia Michal Hvorecký a Vladimír Balla, ekonóm Juraj Stern, dramaturg Martin Porubjak, politológ Peter Weiss a ďalší. Za falzifikáciu dejín považujú napríklad ustanovenie navrhovaného zákona o tom, že Hlinka sa zaslúžil o vznik Slovenskej republiky v roku 1993. „Nezaslúžil sa dokonca ani o vznik slovenského vojnového štátu, ten predsa vznikol z vôle Adolfa Hitlera,“ prízvukuje Chmelár.

Signatári tiež nechápu, prečo demokraticky zvolený parlament moderného štátu siaha po takom romantizujúcom titule ako je otec národa. „Je to smiešne a ako viem, tak Otca národa majú len Turci, stáva sa vari našim vzorom Turecko?“ pýta sa Bunčák. Titul dostal v roku 1934 Atatürk, ktorý zmenil islamský turecký štát na svetský.

„Žiadame lídrov štandardných politických strán, aby sa neprihlasovali k človeku, ktorého správanie bolo v rozpore s hodnotami sociálnej, liberálnej i kresťanskej demokracie,“ vyzývajú signatári. Chmelár zatiaľ nevie odhadnúť, aký široký okruh poslancov oslovia. Zvedavý je však najmä na ohlas medzi poslancami za Smer, ktorí 18. septembra nezabránili tomu, aby návrh prešiel do ďalšieho čítania. „Mali by sa zamyslieť, veď 4. októbra sa bude rozhodovať o ďalšom osude Smeru v Strane európskych socialistov,“ pripomína iniciátor výzvy.

K výzve sa už pripojili, okrem desiatok jednotlivcov, aj organizácie Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Ľudia proti rasizmu.

debata chyba