Slávnostný príhovor prezidenta prerušila skupina demonštrantov

Dobré sociálne postavenie občana a jeho spokojnosť je hlavným motívom práce prezidenta Ivana Gašparoviča v jeho nadchádzajúcom druhom funkčnom období. Ako povedal na tlačovej besede pri príležitosti inaugurácie, týmto cieľom sa bude riadiť aj v spolupráci s politickými stranami.

15.06.2009 11:59 , aktualizované: 19:29
Gašparovič Foto:
Ivan Gašparovič na balkóne Prezidentského paláca.
debata

Pripomenul, že bol prezidentom aj za čias vlády Mikuláša Dzurindu a aj v tom čase našiel „skoro zhodu“ v otázkach postavenia občanov. Prípadné zasahovanie, konzultácie s politickými stranami považuje za veľmi chúlostivú otázku. Nie je úlohou prezidenta starať sa do politických strán, ich problémov, myslí si.

Na druhej strane „chcem povedať áno, budem podporovať u politických strán tie programy, ktoré sú zhodné s mojím…programy, ktoré budú stavané na sociálnom dobrom postavení občanov a programy, ktoré budú vo vzťahu k štátu jednoznačne zaujímať jeho ochranu. To je to, čo budem určite robiť aj v predvolebnej kampani do Národnej rady SR,“ povedal Ivan Gašparovič. Zároveň skritizoval neúčasť predstaviteľov niektorých politických subjektov na jeho dnešnej inaugurácii. Ivan Gašparovič pri príležitosti začiatku druhého päťročného funkčného obdobia neplánuje udeliť amnestiu. Pripustil, že to býva zvykom, no udeliť ju môže kedykoľvek.

V zahraničnej politike chce robiť všetko pre to, aby Slovensko bolo vnímané „ako krajina demokratická, krajina pluralitná a krajina, s ktorou sa dobre spolupracuje, najmä v otázkach bezpečnosti, boja proti terorizmu, postavenia národov vo svete na platforme rovnosti.“ Slovensko podľa prezidenta potrebuje mať so susedmi dobrú spoluprácu založenú na solidarite, najmä v súčasnej ekonomickej kríze. Pri vzťahoch s Maďarskom je podľa prezidenta úloha politikov z oboch strán rovnaká, pracovať v prospech oboch.

„Maďarská otázka, maďarská karta nie je v mojom programe a nikdy nebola,“ uviedol prezident. Mrzí ho, že jeho nové funkčné obdobie začala maďarská karta. Ako zdôraznil, on ju neotvoril. Považuje to za chybu, že sa „znovu začína maďarskou kartou a že ju začína aj taká ešte neexistujúca, ale nová politická strana, ktorú chce založiť pán Bugár, povie, že on so slovenským prezidentom nebude rokovať a nepríde ani na inauguráciu, že založí stranu, kde budú aj Slováci. Som zvedavý, ktorí Slováci pôjdu do jeho politickej strany, ak si neváži post prezidenta Slovenskej republiky,“ uviedol a doplnil, že toto považuje za začatie maďarskou kartou, od čoho sa dištancuje. Slovenský občan je aj občan maďarskej národnosti, s tými istými právami a povinnosťami, povedal.

Dobré zázemie a pohodu chce aj ďalších päť rokov vytvárať pre prácu svojho manžela Silvia Gašparovičová. Počas tlačovej besedy zdôraznila, že počas prvého funkčného obdobia sa funkciu prvej dámy snažila vždy spojiť s prácou v prospech Slovenska, jeho občanov. Upozornila na dva projekty, ktoré realizuje jej Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej – projekt pomoci týraným ženám a zavedenie internetovej univerzity.

Pred tlačovou besedou sa prezident krátko prihovoril z balkóna Prezidentského paláca občanom, ktorí ho prišli pozdraviť. V dave boli aj niekoľkí občania upozorňujúci na nedodržiavanie ľudských práv v Číne. Od prezidenta žiadali, aby túto otázku otvoril počas tohtotýždňovej návštevy prezidenta Číny u nás. Gašparovič na ich transparenty z balkóna svojho sídla reagoval slovami „takí ľudia, ktorí dokážu zdvihnúť nad hlavu papier a nič viac neurobiť, tí nás dneska nemusia zaujímať.“

Mimovládne organizácie vyzvali otvoreným listom na diskusiu o ľudských právach všetkých najvyšších predstaviteľov štátu – prezidenta, predsedu parlamentu a vlády. V liste ich upozorňujú na porušovanie základných práv a slobôd v súčasnej Číne. Žiadajú ich, aby nevnímali túto krajinu len ako výhodného ekonomického partnera.

Gašparovič sa už nechcel pomýliť, sľub čítal z papiera

Ivan Gašparovič sa ujal svojho úradu na ďalšie päťročné funkčné obdobie. Sľub zložil počas slávnostnej schôdze parlamentu do rúk predsedníčky Ústavného súdu v historickej budove Slovenského národného divadla. Ide v poradí o štvrtú inauguráciu prezidenta v novodobej histórii krajiny. Gašparovič ako prvá hlava štátu obhájil svoj post v priamej voľbe.

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“ Sľub prečítal prezident z papiera bez chyby. Pri prvom nástupe do Prezidentského paláca pred piatimi rokmi sa pomýlil a povedal „národných menšín“.

Boj s krízou. To je pre Gašparoviča najväčšia výzva pre jeho ďalšie pôsobenie

Prezident Ivan Gašparovič považuje za najväčšiu výzvu boj s hospodárskou krízou. Povedal to inauguračnom prejave počas slávnostnej schôdze parlamentu, na ktorej skladal prezidentský sľub. Maďarskú menšinu ani raz nespomenul, hoci jej predstavitelia ho kritizovali za zneužívanie maďarskej karty. Na schôdzi bol predseda SMK Pál Csáky a poslanci jeho strany. Odídenci z SMK, ktorí založili stranu Most, schôdzu odignorovali.

Podľa Gašparoviča Slováci musia zápasiť s krízou, hoci ju nespôsobili. Myslí si, že väčšina občanov sa dvadsať rokov po nežnej revolúcii nachádza „na duchovnej križovatke svojho vývoja“ a riešia otázku hodnôt, ktorú nastolila práve globálna ekonomická kríza. Vláde odporučil, aby väčšmi spolupracovala pri hľadaní nástrojov, ako sa vysporiadať s krízou. „Za tohto stavu je dobre, že vedenie štátu začalo spolupracovať, no ukazuje sa, že je potrebné ešte intenzívnejšie spolupracovať s viacerými zložkami spoločnosti, ktoré v období hospodárskeho rozmachu stáli tak čiastočne bokom jeho záujmu – s oficiálnymi štátnymi, ale aj neštátnymi inštitúciami tak, aby bola spoločnosť relatívne pripravená na nové podmienky po skončení krízy,“ povedal staronový prezident Gašparovič. Podľa neho štátna pomoc by sa mala v čase krízy sústrediť na všetkých podnikateľov, ako aj zamestnancov. Tvrdí, že štát by sa mal zamerať najmä na vedu a výskum, ktoré USA pomohli prekonať krízu z 30. rokov.

Za problém označil aj tvorbu zákonov a fungovanie súdnictva. Podľa neho treba dbať o nezávislosť a nestrannosť súdnictva. „Lebo oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť, nevymožiteľné právo nie je právo,“ vyhlásil prezident.

V inauguračnom prejave odznelo viacero tém. Prezident sa venoval zahraničnej politike, rešpektu medzinárodného práva, riešeniu ekológie vidieka, posilňovaniu vlastenectva či rozvoju spoločnosti. „V dnešnom mojom vystúpení iste chápete, že nie je úlohou ani možnosťou obsiahnuť celú problematiku života spoločnosti a preto nevypočítavam ani nekonkretizujem konkrétne úlohy či projekty. Denne sa s nimi zaoberá vláda, ktorú plne podporujem v jej úsilí minimalizovať dôsledky krízy,“ zdôvodňoval Gašparovič. Občanom poďakoval za znovuzvolenie. „Je to pre mňa záväzok, ale aj signál, že občania nie sú nevšímaví a ľahostajní k veciam vo svojom štáte a k politikom, ktorí ho spravujú,“ uviedol prezident.

Paška: Gašparovič ponúka Slovensku rozvahu a nadhľad

Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer) v príhovore na úvod schôdze povedal, že prezident Gašparovič ponúka Slovensku rozvahu, nadhľad a politickú zmierlivosť. „Prezident je v politickom systéme autoritou. A práve takúto autoritu potrebuje Slovensko v časoch globálnej hospodárskej krízy,“ vyhlásil Paška. Šéfovi parlamentu prekáža, že Gašparovič čelí kritike za pôsobenie v Prezidentskom paláci. „Ako môže niekto vyčítať prezidentovi, že sa správa ako štátnik a nie ako politický aktivista. Pripadá mi to, akoby niekto vyčítal armáde, že používa zbrane alebo požiarnikom, že hasia oheň,“ zastával sa Gašparoviča Paška. „Je nám vyčítané, že v parlamente prebieha hodnotový konflikt, polemiky a politický boj. Ale pýtam sa, a nie je náhodou parlament práve o tom, aby konflikt prebiehal na jeho pôde a nie na uliciach?“ pokračoval Paška.

Premiér Robert Fico zaželal prezidentovi, aby v pokoji vykonával ústavné funkcie a naďalej fungovala dobrá komunikácia medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi – prezidentom, predsedom vlády a šéfom parlamentu. „Slovensko potrebuje takúto komunikáciu ako nikdy predtým,“ povedal Fico.

Mečiar namiesto účasti na inaugurácii zvolal do Modry poslanecký klub

Na inauguračnú schôdzu do Historickej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave neprišli jeho kritik Vladimír Mečiar s poslaneckým klubom. Chýbali poslanci, ktorí opustili SMK a založili stranu Most. Naopak, ich bývalí kolegovia z SMK prišli na schôdzu, ďalší inauguračný program už odignorujú. Dôvodom je používanie maďarskej karty zo strany Gašparoviča.

„Predseda HZDS Vladimír Mečiar neúčasťou obchádza vlastných voličov,“ tvrdí to člen HZDS a staronový europoslanec Sergej Kozlík. Spolu so Zdenkou Kramplovou a ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom ako jediní zástupcovia Mečiarovej strany prišli na slávnostnú schôdzu parlamentu, na ktorej Gašparovič skladal prezidentský sľub. Mečiar zvolal na pondelok poslanecký a ministerský klub do Modry. Kozlík odmietol, že Mečiar zakázal svojim straníkom ísť na Gašparovičovu inauguráciu. „Nebol zákaz,“ uviedol Kozlík. 

„Presadzujem skôr zmierlivé postoje. Ivan Gašparovič bol dlhodobo jeden z nás, bol spoluzakladateľ štátu, bol člen Mečiarovho tímu v tých kľúčových dobách, takže z toho vyplýva aj môj postoj,“ zdôvodnil Kozlík s tým, že musia rešpektovať postoj voličov. „Nemôžeme vymeniť voličov,“ dodal Kozlík, ktorý po vyhlásení výsledkov eurovolieb kritizoval Mečiara za to, že v prezidentskej kampani vystupovali proti Gašparovičovi a odmietli ho podporiť pred druhým kolom volieb. Podľa Kozlíka strane tento postoj poškodil aj v eurovoľbách, v ktorých prišli o dva mandáty, obhájili len jeden. Kozlík povedal, že v druhom kole dal hlas Gašparovičovi. „Práve s odkazom, že je to želanie naprostej, skoro stopercentnej väčšiny našich voličov,“ dodal Kozlík. Na stranícke rokovanie v Modre zájde, Mečiarovi vraj nebude vyčítať, že ignorovali inauguráciu, len mu povie svoj názor. „Je to rozhodnutie strany, ktoré ja rešpektujem,“ podotkol Kozlík. 

Zdenka Kramplová tiež kritizuje Mečiara, s ktorým sa dostala do konfliktu po tom, ako musela odísť z funkcie ministerky pôdohospodárstva. Tvrdí, že je jej ľúto, aký postoj zaujala strana k inaugurácii. „Som presvedčená, že povinnosťou každého poslanca Národnej rady SR je zúčastniť sa na takom slávnostnom akte, nech by bol prezidentom ktokoľvek, kto získa podporu občanov v priamych prezidentských voľbách,“ vyhlásila Kramplová. Do Modry nehodlá ísť, podľa nej na rokovaní poslaneckého klubu nebola už od minulého roka.

Medzi hosťami sú prezidentova volebná súperka Iveta Radičová, bývalý prezident Michal Kováč s manželkou a exprezident Rudolf Schuster. V lóžach okrem iných sedeli Jozef Golonka, šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták či primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Na slávnosť neboli pozvaní žiadni prezidenti zo zahraničia.

Gašparovič ako prvá hlava štátu obhájil svoj post v priamej voľbe, keď porazil spoločnú kandidátku opozície Ivetu Radičovú. Na inaugurácii sa zúčastnili najvyšší politickí predstavitelia krajiny, do ďalšieho funkčného obdobia Gašparovičovi zablahoželali predseda parlamentu Pavol Paška aj premiér Robert Fico. Na slávnostnej schôdzi nechýbali ani bývalí slovenskí prezidenti Michal Kováč a Rudolf Schuster.

Staronového prezidenta čaká ešte pobožnosť Te Deum v Dóme sv. Martina, obed v Miestodržiteľskom paláci pre úzky okruh pozvaných hostí vrátane najvyšších ústavných činiteľov a prehliadka čestnej stráže. Prihovorí sa tiež občanom z balkóna Prezidentského paláca.

Vizitka prezidenta Ivana Gašparoviča

//Dátum a miesto narodenia: 27. marca 1941 v Poltári

////Vzdelanie: vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave//

Výber zamestnaní:
  1964 – Okresná prokuratúra v Martine, Mestská prokuratúra v Bratislave
  1990 – 1992 – generálny prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe
  1992 – predseda Slovenskej národnej rady
  1994 – 1998 predseda Národnej rady Slovenskej republiky
  od 15. júna 2004 – prezident Slovenska
  2009 – v aprílových priamych voľbách obhájil post v súboji so spoločnou kandidátkou opozície Ivetou Radičovou. Podporovali ho vládne strany Smer-SD a SNS.

Politická príslušnosť: Dlhé roky bol členom a funkcionárom HZDS expremiéra Vladimíra Mečiara. V roku 2002 sa s touto stranou rozišiel a založil Hnutie za demokraciu.

Rodinný stav: ženatý, dve dospelé deti

Prezident Ivan Gašparovič s manželkou Silviou...
Premiér Robert Fico prichádza do historickej...
+8Prezident Ivan Gašparovič prichádza predniesť...
debata chyba