Slobodnú tlač nemá 63 krajín sveta

Sloboda tlače stále neexistuje v 63 krajinách sveta. V 58 štátoch je sloboda tlače čiastočne obmedzovaná a naopak, v 74 krajinách je tlač považovaná za slobodnú. Vyplýva to z výročnej správy americkej nezávislej organizácie Freedom House, ktorá hodnotí stav slobody tlače v minulom roku v 195 krajinách sveta. Správu zverejnili v utorok v New Yorku.

01.05.2007 17:24
Nemecké noviny Bild Foto:
Ilustračné foto
debata

Slovensko sa spolu s ďalšími piatimi krajinami vrátane Českej republiky, Slovinska a Japonska umiestnilo na 35. mieste, tesne za Austráliou a Veľkou Britániou a pred Rakúskom či Francúzskom.

Najhoršími priestupkami proti slobode tlače sa vlani previnili niektoré štáty bývalého Sovietskeho zväzu, Ázie a Latinskej Ameriky.

Najväčšie prekážky v práci novinárom kladú Barma, Kuba, Líbya, KĽDR a Turkmenistan. Sloboda tlače údajte tiež trpí v Číne, Vietname a Iráne, kde narastá hlavne cenzúra niektorých internetových stránok. Napríklad v Iráne úrady v decembri zakázali stránky YouTube a anglickú verziu internetovej encyklopédie Wikipedia.

Kritike sa však nevyhnuli napríklad ani USA, v ktorých novinári musia v niektorých prípadoch čeliť nátlaku zo strany súdov, hlavne v prípadoch odhaľovania totožnosti zdrojov.

Najhorším a najznámejším prípadom násilia na novinároch za rok 2006 je podľa Freedom House vražda ruskej novinárky Anny Politkovskej.

Proti slobode tlače údajne tiež zasahujú úrady vo Venezuele, kde neobnovili licenciu hlavnému opozičnému televíznemu kanálu v krajine, alebo v Číne, kde navrhli pokuty vo výške až 12.500 dolárov pre novinárov, ktorí budú písať o protivládnych protestoch alebo prírodných katastrofách bez súhlasu vlády.

Na druhej strane rebríčka podľa správy majú najslobodnejšiu tlač Fínsko, Island, Dánsko, Nórsko a Švédsko.

Organizácia Freedom House vydává správu o slobode tlače vo svete pravidelne od roku 1979. Hodnotí situáciu podľa toho, či zákony alebo administratívne rozhodnutia krajiny ovplyvňujú obsah vysielania alebo tlače, podľa stupňa politického vplyvu na masovokomunikačné prostriedky alebo ich kontroly. Kritériami sú aj ekonomický vplyv štátov alebo súkromých spoločností na médiá a miera nátlaku na prenasledovaných novinárov, či zásahy cenzúry.

debata chyba