„Asi niekto v Ústave pamäti národa nemá čo robiť,“ povedal. Ďalej sa k tomu nevyjadril, vypol si mobil. „Ak sa niekto v tom čase vrátil, dôsledky boli veľmi tvrdé,“ povedal historik Ľubomír Morbacher, ktorý sa týmto obdobím zaoberá. Priťažujúce podľa neho v tomto prípade bolo, že jeden z tých, ktorí so Slotom emigrovali bol príslušníkom pohraničnej stráže. Morbacher si myslí, že Slota mohol vyviaznuť s podmienkou, lebo bol neplnoletý.
Iba Slota môže objasniť, čo sa v tom čase stalo. Ústav pamäti národa eviduje, že ŠtB viedla o Slotovi vyšetrovací spis, jeho obsah je však neznámy. „Spisy u nás nie sú,“ uviedol šéf ústavu Ivan Petranský. Ústav odkázal na archívy prievidzského súdu, ktorý Slotu odsúdil na podmienečný trest. „Je to skartované,“ povedal hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus. Podľa neho je taký postup po toľkých rokoch normálny.
Jediným dokumentom, ktorý vypovedá o Slotovom úteku, je rozsudok. Podľa neho Slota ušiel s Jozefom Rendekom, Františkom a Ottom Filkornovcami z Prievidze a z Partizánskeho do Brna, potom do Dešné. Odtiaľ išli ďalej pešo a v nočných hodinách pod vedením Otta Filkorna, ktorý ako bývalý pohraničník na stĺpe technického zabezpečenia štátnej hranice vyradil z činnosti úsekový prístroj. Tak sa im podarilo preliezť zátarasy na hranici.
Slota s Rendekom sa po niekoľkých dňoch vrátili. Rendek si mal odsedieť sedem mesiacov, Slota dostal šesť mesiacov podmienečne. Podľa rozsudku Slota ako motív emigrácie uviedol, že bol nešťastný, lebo sa nedostal na Vysokú školu chemickú do Bratislavy. Neskôr vyštudoval vysokú školu v Košiciach.