„Ústava dáva rámec na to, aby si Maďarsko robilo nárok na územie Veľkého Uhorska. Udelenie volebného práva zahraničným Maďarom je príprava k tomu, aby sa zotreli rozdiely medzi Maďarmi v Maďarsku a v zahraničí,“ povedal. Upozornil tiež na fakt, že južní susedia Slovenska sa v ústave vzdali označenia republiky a po novom sa ich štát bude volať len „Maďarsko“.
Prijatie maďarskej ústavy sa týka predovšetkým Maďarska, hovorí predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos. „Mali by sme k tejto záležitosti pristupovať v takej miere, ako si zaslúži,“ dodal Solymos. V prípade volebného práva pre zahraničných Maďarov pripomenul, že toto ustanovenie sa odvoláva na vykonávací predpis. „Treba si počkať na jeho znenie,“ uviedol. Podľa Solymosovho názoru by však mal mať právo voliť predovšetkým ten, koho sa výsledky takých volieb budú dotýkať.
Dzurinda: Ani maďarská ústava nemôže byť exteritoriálna
Neexistuje, aby pôsobili zákony nejakého štátu exteritoriálne, ani maďarská ústava, vyhlásil minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Reagoval tak na schválenie kontroverznej ústavy v maďarskom parlamente. Tvrdí, že opozícia zneužíva, že diplomacia chce pokojné riešenie a tvrdí, že je proti búchaniu do stola.
„Nesedíme so založenými rukami, naopak aktívne konáme,“ tvrdí Dzurinda. Ako povedal, slovenská diplomacia už podnikla sedem krokov. Dzurinda telefonoval svojmu maďarskému kolegovi Jánosovi Mártonyimu už minulý týždeň pred druhým čítaním. V rámci systému earlywarning, ktorý si krajiny zaviedli, ho podľa vlastných slov „upozornil na úskalia textu.“ Tie vidí najmä v odsekoch o uplatňovaní kolektívnych práv, vytváraní kolektívnych samospráv a pôsobenie Maďarska aj cez vlastné hranice. Na Slovensku o kolektívnych právach nemôže byť ani reči, aj európska legislatíva hovorí o individuálnych právach, tvrdí minister.
Ďalšími krokmi boli dve vyhlásenia ministerstva. Slovenská diplomacia je zároveň v kontakte s komisárom OBSE Knutom Vollebaekom, ktorý už vo veci koná. Minulý týždeň vedúci slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení Rady Európy Pavol Kubovič otvoril túto otázku na európskom fóre. Dzurinda uložil zorganizovať stretnutie so všetkými europoslancami a zahraničným výborom v slovenskom rezorte diplomacie, v Bratislave sa pripravuje aj stretnutie s Mártonyim.
„Slovenská republika rešpektuje suverénne právo každej krajiny určiť si vlastné ústavné usporiadanie. Súčasne očakáva, že Maďarsko pri implementácií ústavy ako aj pri prijímaní a uplatňovaní naň nadväzujúcej legislatívy si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín a bude rešpektovať princípy medzinárodného práva a prijaté medzinárodné záväzky,“ píše sa v stanovisku Ministerstva zahraničných vecí SR.
„Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky,“ uzavrela diplomacia.
KDH prekáža volebné a kolektívne právo
Prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv a volebné právo bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska prekáža najviac na novej maďarskej ústave slovenským kresťanským demokratom. „Je nám ľúto, že KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu,“ uviedol predseda KDH Ján Figeľ.
Podľa neho za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, v ktorej menšina žije. KDH očakáva, že sa podarí doriešiť parlamentné zastúpenie menšín v maďarskom parlamente. „Mrzí nás aj vypustenie ústavnej ochrany jazykov menšín,“ dodal.
KDH bude podľa Figeľa chrániť národnoštátne záujmy SR a jej občanov. „Suverenita SR je nedotknuteľná a preto odmietame uplatňovanie zákona iného štátu na našom území. Princíp zákazu exteritoriality považujeme za nespochybniteľný,“ vyhlásil Figeľ. KDH požaduje dodržiavanie medzinárodného práva. Podľa kresťanských demokratov by sa situáciou po schválení maďarskej ústavy mala zaoberať Koaličná rada a po nej Národná rada SR.