Slováci jedia druhé najdrahšie maslo v Európe

Slovenskí spotrebitelia si natierajú na chlieb jedno z najdrahších masiel v Európe. Rekordérmi sú Bratislavčania, ktorí jedia maslo s druhou najvyššou cenou na starom kontinente.

27.07.2011 20:00 , aktualizované: 28.07.2011 12:00
maslo, potraviny, obchod, nakupovanie Foto:
Za posledný rok zdraželo maslo o pätnásť percent a nič nenasvedčuje tomu, že v najbližších mesiacoch zlacnie.
debata (47)

Na prelome mája a júna zaplatili za kilogram masla 8,18 eura. Viac stálo maslo len v Štokholme, a to 8,57 eura. Dobre zarábajúci Berlínčania dali za maslo 7,07 eura, ale Helsinčania iba 4,68 eura.

Porovnávací európsky prieskum o výdavkoch za potraviny, ktorý urobili pracovníci Agrárnych a trhových informácii Slovenska z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ľudí nepoteší. Maslo medziročne na Slovensku zdraželo o pätnásť percent a nič nenasvedčuje tomu, že v najbližších mesiacoch zlacnie.

„Slovensko, ktoré kedysi maslo vyvážalo, v posledných rokoch zvyšuje dovozy tejto základnej potraviny,“ povedal Ladislav Hána, riaditeľ Agrárnych a trhových informácií Slovenska.

Vysvetlením je obrovský pokles výroby masla. Tá medzi rokmi 2000 až 2010 padla zo 14 476 ton na 6 083 ton. Slovenské mliekarne dodali vlani na trh len necelých 40 percent masla, všetko ostatné sa doviezlo.

Ani maslo známej značky Rajo sa už nevyrába v Bratislave, ale v Nemecku, pritom mliekareň Rajo bola v minulosti najväčším výrobcom masla na Slovensku. Bratislavská mliekareň je súčasťou nemeckého koncernu Meggle, ktorý patrí k najväčším výrobcom masla v Nemecku.

„Množstvo, ktoré sme v Bratislave vyrábali celý deň, vyrobia v Nemecku zhruba za hodinu. Práve vysoká efektívnosť a mimoriadne kvalitné technológie rozhodli o tom, že výroba masla sa z Bratislavy presunula do Bavorska,“ vysvetlil podpredseda predstavenstva spoločnosti Rajo Ján Johanes. Investície do modernizácie bratislavskej linky na výrobu masla by sa z hľadiska koncernu neoplatili.

Slovensko sa premieňa na poľnohospodársku surovinovú základňu okolitých krajín. Vyváža málo hotových produktov a na export idú výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Napríklad v roku 2004 sa vyviezlo vyše 30 miliónov litrov konzumného mlieka, ale vlani to už bolo takmer 70 miliónov litrov. Prudko sa zvýšil aj vývoz smotany – z troch tisíc ton v roku 2004 na vyše 11-tisíc ton v roku 2010.

Vyvezieme smotanu a dovezieme maslo, ktoré vôbec nie je lacné. Rast cien masla Hána vysvetlil tým, že z roka na rok sa v celej Európe zvyšujú diaľničné poplatky, dražie nafta a náklady na dopravu sa nevyhnutne premietajú aj do ceny masla.

„Kým sa štandardná európska potravina dostane k spotrebiteľovi, prejde od prvovýrobcu cez spracovateľa a distributérov do obchodu až 1 500 kilometrov. Je to nezmyselne veľa. Ľudia by mali jesť to, čo sa vyprodukuje priamo v ich regióne,“ hovorí Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu.

Maslo z bratislavského Raja – presnejšie z Nemecka – však reťazce ponúkajú za takmer porovnateľnú cenu ako maslo Liptov z Liptovského Mikuláša. V prepočte na kilogram vychádza cena masla Rajo na 8,76 eura, kým Liptov na 8,60 eura. Ale v akcii možno kúpiť maslo z Pragolaktosu (nejde o české, ale nemecké maslo) za 5,16 eura. Iný reťazec ponúka poľské maslo pod privátnou značkou za 7,90 eura.

„Slovenské maslo vyrobené zo slovenského mlieka by malo byť lacnejšie,“ tvrdí Alexander Pastorek, šéf slovenských mliečnych farmárov. „Za mlieko dostávame o tri centy menej, ako je priemerná cena v Európskej únii, ale máme druhé najdrahšie maslo v Európe,“ porovnáva Pastorek.

Ak slovenskí mliekari za mlieko nepridajú, budú mať o rok menej suroviny. Tohto roku klesne výroba mlieka z lanských 800 miliónov o asi 30 miliónov litrov. Klesajúca výroba mlieka podľa Pastoreka signalizuje budúci rast dovozov mliečnych výrobkov. Maslo a syry budú na poprednom mieste.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba