„Nie sú to voliči, koho nezaujímajú eurovoľby, sú to eurovoľby, ktoré sú nezaujímavé,“ tvrdí riaditeľ nadácie Dominique Reynié"Je pozoruhodné, že kým členstvo v EÚ považuje za šancu 56 percent opýtaných, väčšinu nezaujímajú voľby. Je to samotnou Európou alebo spôsobom, akým sa tu robí politika?" pýta sa.
Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu od prvého odovzdávania hlasov v roku 1979 stále klesá a to i napriek tomu, že právomoci poslancov narastajú. Súčasný parlament v roku 2004 zvolilo len 45,5 percenta voličov. Najhoršiu volebnú morálku mali až doteraz Briti, vstup nových členských štátov im však vytvoril silnú konkurenciu. Medzi uchádzačmi o korunu národa najľahostajnejšieho k eurovoľbám podľa prieskumu TNS kraľujú Slováci.
Veľký záujem o voľby vyjadrili len 4 percentá opýtaných zo Slovenska, čiastočný záujem 24 percent. To je najmenej zo všetkých krajín únie. Ešte i v Estónsku a Španielsku, ktoré sú v záujme na druhej priečke od konca, sa o voľby do parlamentu veľmi alebo skôr zaujíma o desať percent viac.
V Česku voľby veľmi zaujímajú šesť percent opýtaných, čiastočne ďalších 32 percent.
Najväčšími nadšencami pre eurovoľby sú, naopak, Luxemburčania, Malťania a Íri. V Luxembursku čakajú na začiatok júna, aby vhodili hlas do urny, takmer siedmi z desiatich opýtaných, v ďalších dvoch štátoch o necelých desať percent menej.
Ani opačný pohľad nie je pre Slovensko lichotivý. Absolútne voľby nezaujímajú 29 percent opýtaných Slovákov, čo je rovnaká miera ako v Lotyšsku. Čiastočný nezáujem však na Slovensku vyjadrilo ďalších 41 percent; so 70 percentami ľahostajných sú Slováci na čele tých, ktorým sú voľby ľahostajné. Sekundujú im Španieli a Švédi, kde sa výberom poslancov do zastupiteľského orgánu nezaoberá po 63 percent opýtaných. Hneď za nimi sú Česi so 62 percentami, pričom úplný nezáujem prejavuje štvrtina respondentov susedného štátu.