Ľavicová vláda tak uprednostnila miernejšie zvyšovanie daní či škrtanie verejných výdavkov spojené s prepúšťaním štátnych zamestnancov či zmrazovaním ich platov pri súčasnej konsolidácii verejných financií na úkor stability rozpočtu v budúcnosti. Je to presne opačný prístup ako v Českej republike. Tam si dnes ľudia na dôchodky ročne odložia v treťom pilieri približne jedno percento hrubého domáceho produktu.
Na budúci rok sa v Česku začína rozbiehať aj druhý pilier. „Ak by sa nakoniec pre sporenie v druhom pilieri rozhodlo len tridsať percent Čechov, tak na súkromných účtoch by si ročne ukladali približne 0,4 percenta HDP,“ povedal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Za rok 2013 si tak Česi odložia na budúce dôchodky 1,4 percenta ročného výkonu ekonomiky, kým Slováci len niečo nad 0,4 percenta. „Na Slovensku je dnes celková miera dôchodkových úspor, teda za druhý i tretí pilier, 1,3 percenta hrubého domáceho produktu. Po zoškrtaní druhého piliera klesne miera úspor na 0,4 až 0,5 percenta, čo je v porovnaní so susedným Českom veľmi málo,“ porovnal Baláž.
| Porovnanie úspor na dôchodok | |
| v % HDP | |
| Slovensko teraz | 1,3 % |
| Slovensko po znížení odvodov do 2. piliera | 0,4 % |
| Česko teraz | 1 % |
| Česko po spustení 2. piliera | 1,4 % |
Zdroj: SAV
„Znižovanie výdavkov či zvyšovanie daní je zrejme z pohľadu vlády viac nepopulárne než redukcia druhého piliera,“ poznamenal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Nedostatok vlastných úspor sa Slovákom môže vypomstiť už o pár desiatok rokov, keď dramaticky klesne počet ľudí v produktívnom veku a, naopak, vzrastie množstvo penzistov. Kým dnes na jedného dôchodcu pripadá takmer šesť ľudí v produktívnom veku, v roku 2050 rokov to bude len jeden a pol pracujúceho.
„Pre štát je pritom dôležité, aby si mladí ľudia čo najviac sporili na svoje budúce penzie, lebo keď sa pozriem na vývoj demografickej situácie, tak dosť dobre neviem, kto bude platiť dôchodky dnešných päťdesiatnikov, a nieto ešte mladých,“ povedal Baláž.
Pri riešení problému starnutia obyvateľstva sa prihovára za vyššie daňové zvýhodnenie pre sporenie v druhom pilieri. Ľavicová vláda totiž počíta pri štvorpercentnom povinnom odvode s daňovou výhodou pre ľudí, ktorí sa rozhodnú dobrovoľne odviesť na súkromné dôchodkové účty, len dve percentá navyše z čistej mzdy.
„Vcelku optimisticky môžeme predpokladať, že by si päť percent dobrovoľne priplácala jedna tretina sporiteľov s priemernou mzdou vo výške 800 eur. Približne 430-tisíc ľudí by v tomto prípade ročne vytvorilo dôchodkové úspory vo výške 207 miliónov eur, čo je na úrovni 0,3 percenta HDP odhadovaného na rok 2012. Pri 19-percentnej daňovej sadzbe by náklady štátu činili necelých 40 miliónov eur,“ hovorí Baláž. V porovnaní s odhadovanou výškou finančnej konsolidácie 1,5 miliardy eur do roku 2013 by tak výraznejšia daňová podpora pre druhý pilier vôbec nestála veľa peňazí.
„Výška daňového zvýhodnenia dobrovoľného príspevku do druhého piliera vo výške dvoch percent bola stanovená obdobne ako v Českej republike, pričom zohľadňuje reálne možnosti verejného rozpočtu, najmä vo väzbe na plánované daňové zvýhodnenie v systéme doplnkového dôchodkového sporenia,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
V Česku je však na rozdiel od Slovenska výrazne silnejší tretí pilier, keďže si v ňom sporí až 4,6 milióna obyvateľov, kým na Slovensku využíva doplnkové dôchodkové sporenie len 850-tisíc ľudí. Daňové zvýhodnenie pre tretí pilier navyše plánuje slovenská vláda predstaviť až v roku 2014.