Nízky rast platov a prudké zdraženie palív spôsobili, že v priebehu pár rokov sa Slovensko v pomere platov a cien benzínu dostalo takmer na dno v celej Európe. Horšie sú na tom len Bulhari a zrejme aj Rumuni.
Ide aj o dôsledok toho, že dane a poplatky na palivá na Slovensku rástli a patria k najvyšším v Európe. Štát to kompenzuje tým, že daňové a odvodové zaťaženie práce je v krajine, naopak, jedno z najnižších. Palivá však vlani zdraželi o pätinu a tento rok ďalej stúpajú. Benzín je už na rekordných 1,56 eura za liter a nafta je pri cene 1,46 eura tesne pod historickým maximom.
Ministerstvo financií tvrdí, že na pokles dane na palivá nie je priestor a nemôže cez dane reagovať na každý výkyv v cenách ropy. Reálne platy ľudí vlani, naopak, klesali. Prispelo k tomu aj to, že štát konsolidoval verejné financie aj cez poplatky, ktoré zaťažili palivá. Tento rok benzín zatiaľ zdražel asi o šesť percent, kým reálne platy majú ísť ľuďom za celý rok podľa ministerstva financií hore o necelé jedno percento.
Objem paliva nakúpený z platu priemerného človeka klesal aj vlani. Kým v decembri 2010 si Slováci mohli z priemernej mzdy kúpiť takmer sedemsto litrov benzínu Natural 95, o rok neskôr to bolo zhruba o 160 litrov menej. Pri spotrebe Škody Fabia s 1,2-litrovým motorom to znamená, že mesačne môže vodič prejsť asi o 2 800 kilometrov menej.
Slováci si z výplaty môžu dovoliť kúpiť asi štvrtinu menej paliva ako napríklad Nemci, Briti či Švédi. Obyvatelia všetkých týchto štátov by mohli na zmieňovanej Fabii obísť po rovníku celú planétu, pretože z výplaty nakúpené palivo by vystačilo na pohon auta na úseku 40-tisíc kilometrov. Ešte lepšie na tom boli Dáni, ktorí z výplaty mohli prejsť asi 57-tisíc kilometrov. Slováci by však v decembri 2010 prešli iba 12-tisíc kilometrov, o rok neskôr 9 500 kilometrov. Na druhej strane, obyvatelia Bulharska si z priemernej mzdy mohli dovoliť iba 310 litrov paliva, čiže prešli by zhruba 5¤400 kilometrov.
Napríklad v roku 2005 však bola situácia odlišná. Pre nízke mzdy a relatívne slabú menu totiž mohli obyvatelia Slovenska natankovať iba 435 litrov benzínu, čo by vystačilo zhruba na prejdenie 7 600 kilometrov.
Za zdražovaním palív je drahšia ropa. Kým začiatkom tohto roka sa barel (159 litrov) ropy Brent predával na burze v Londýne zhruba za 110 amerických dolárov, včera podvečer sa cena pohybovala tesne pod 126 dolármi. Najväčšiu časť zdraženia spôsobilo napätie na Blízkom východe vyvolané iránskym jadrovým programom a hrozbami USA, ktoré deklarovali že v prípade otvoreného konfliktu sa pridajú na stranu Izraela.
Trend prudkého rastu cien palív by však podľa analytika Trim Broker Tomáša Plavca počas nasledujúcich týždňov mal spomaliť. „V súčasnosti totiž končí vykurovacia sezóna a motoristická sezóna sa začne až pred letom, dopyt po palivách či rope by teda mal klesnúť,“ predpokladá Plavec.
Výrazné poklesy však analytik neočakáva, pretože rast celosvetovej produkcie čierneho zlata nie je taký veľký, ako by mal byť. „Napríklad Nórsko už vyčerpáva svoje zásoby ropy, produkcia nedávno začala klesať strmšie,“ pripomína Plavec. Európske ceny v neposlednom rade ovplyvňuje aj nižší stav zásob ropy, ktoré sú už sedem mesiacov pod päťročnými priemermi.